Ako som sa dostal do najlepšieho ruského klubu CSKA Moskva

Ako som sa dostal do najlepšieho ruského klubu CSKA Moskva

Napadlo mi, že pôjdem na štadión v predstihu. Namierim si to priamo do Press centra a budem sa tváriť presvedčivo, ako keď Bruce Willis odchádzal v Armageddone, na meteorit rútiaci sa na Zem.

Európa/Rusko/Moskva 

Prednedávnom som písal o tom, aké bolo fotiť zápas KHL v Bratislave. Ak ti to ušlo (z nepochopiteľných dôvodov 😊 ) tak klikni tu a pozri si to. Lenže ak chceš vedieť niečo viac o tom, ako sa mi podarilo dostať sa, aj k mantinelu legendy ruského hokeja, tak čítaj ďalej.

Na Slovane som sa akosi naštartoval a naskočil som na hokejovú vlnu. Plánoval som už v predstihu, že sa skúsim dostať aj na štadión, kde hráva legenda legiend CSKA Moskva. No nebolo to také jednoduché, ako na Slovane.

Bratislavský klub má mailovú komunikáciu zvládnutú na jednotku a všetko sme si rýchlo dohodli. No a Moskva? Moje maily zrejme zamrzli niekde na ceste do tohto mesta, lebo nikto neodpísal ani čiarku. Zmieril som sa teda s tým, že pôjdem na hokej do hľadiska, ako aj ostatní diváci. Lenže v deň zápasu sa mi v hlave zrodil nový, celkom skvelý plán.

„Napadlo mi, že pôjdem na štadión v predstihu. Namierim si to priamo do Press centra a budem sa tváriť presvedčivo, ako keď Bruce Willis odchádzal v Armageddone na meteorit rútiaci sa na Zem.“

Tak sa aj stalo. Hlboký nádych pred vchodom. Raz, dva, tri a dvere predo mnou sa rozleteli, ako keby sa zápas bezo mňa nemohol ani začať. S pohľadom zapychnutým do prvého sbskára som ďaleko nedošiel. Niečo na mňa po rusky spustil. Bolo mi jasné, že nech chce hocičo, tak ma odtiaľto môže hneď vyraziť. Preto som spustil po anglicky s tým najlepším prízvukom, aký som v tej chvíli mohol mať a v nádeji, že sa ma bude chcieť vďaka tomu zbaviť.

Podarilo sa! Rýchlo mi ukázal, aby som ho nasledoval. Zobral ma k nejakým dverám a povedal aby som tam počkal. Vravím si, že táto moja technika zatiaľ funguje. Uvidíme, ako pochodím v ďalšom kole. Spoza dverí vyšla šarmantná žena a spýtala sa ma čo potrebujem. Priznám sa, že táto ruská kráska nalomila moju sebaistotu. Keď som však počul, že prvé slová z mojich úst idú dosť poťažky, tak mi rýchlo napadlo, že som tu predsa kvôli hokeju a nie kvôli nej. Našťastie som sa rýchlo vrátil na presvedčivý tón a karta sa opäť obrátila v môj prospech.

CSKA Moskva buly

Jej odpoveď bola koktavá angličtina. Vravím si, že to je dobré znamenie. Rýchlo sa vyparila, ako nádeje japonských hokejistov na medailu v hokeji.
Po chvíli prišiel nejaký týpek v saku a spýtal sa ma či som novinár z Fínska (CSKA hralo vtedy s Jokeritom Helsinki, takže preto si myslel, že som z tejto krajiny aj ja). Prvé čo mi napadlo bolo to, že mi je jedno za koho ma budú mať, len nech ma tam hlavne pustia. V zapätí mi však prebehlo hlavou, že klamať nebudem. Takže som povedal, že som zo Slovenska a idem napísať reportáž o najlepšom ruskom klube.

Spýtal sa pre aké noviny píšem. Povedal som mu hneď niekoľko, ktoré keď si nájde na internete, tak tam nájde aj moju prácu. Samozrejme, stále som mal na tvári ten presvedčivý výraz 😊 . Potom, ako som skončil svoj monológ, povedal len „počkaj“ a tiež zdúchol.

Okolo mňa pobehovali muži v oblekoch, ktorí sa tvárili nebezpečne. Atraktívne ženy, pri ktorých som sa chcel nebezpečne tváriť ja, no musel som mať stále ten presvedčivý výraz, ktorý ma mal dostať k mantinelu.

Asi po 10 minútach prišil ten chlapík v obleku a dal mi novinársku kartu, ktorá ma oprávňovala pohybovať sa po štadióne a fotiť všetko to, čo som len chcel. Takmer som sa mu hodil okolo krku, ale musel som stále hrať formu. Takže som len chladne poďakoval a odpratal sa do press centra 😊

CSKA Moskva bodiček

Tam som mimochodom počas jednej z prestávok medzi tretinami stretol staršieho pána, ktorý mi začal ukazovať staré fotky zavesené na stene a hrdo rozprávať niečo o „Zbornej“. Po chvíli sa ma spýtal odkiaľ som, lebo jediné, čo som mu vedel odpovedať bolo, že mu nerozumiem.

Moja odpoveď ukončila prednášku o Zbornej. Povedal som mu len tri slová a tie to všetko vybavili.

Československo, Slovensko, Golonka

So zmrazeným výrazom v tvári odišiel a už nič nepovedal. Každopádne zápas som si naozaj vychutnal až do poslednej minúty predĺženia. Tajne som dúfal, že si pozriem aj samostatné nájazdy, ale k tým nedošlo. Zhruba v piatej minúte predĺženia padol gól do fínskej brány a štadión sa otriasal, v základoch.

Rýchly prehľad cez fotografie si pozri v galérii a ak sa ti článok páčil, tak ma potešíš svojim lajkom, komentárom alebo zdieľaním. Maj sa fajn a vidíme/čítame sa čoskoro!

Veľa šťastia aj na tvojich cestách.

Aleš 😊

By | 2018-04-29T08:29:12+00:00 apríl 29th, 2018|0 Komentárov

Kto za tým vlastne je

Volám sa Aleš a cestovanie spolu s fotografovaním sú mojimi dlhoročnými vášňami. Svojimi zážitkami a fotografiami chcem každému ukázať, že cestovanie nie je len pre vyvolených.

Tvoj názor ma zaujíma, napíš mi komentár