Try your language

Neviem koľko toho prenikne médiami, na Slovensko, o aktuálnej situácii v Hongkongu. Tu v Ázii to je celkom „horúca“ téma. Teda v niektorých krajinách. Napríklad na Taiwane je bežné, že viackrát počas dňa, sú v televízii vysielané aktuálne zostrihy z toho, čo sa deje v Hongkongu. Takisto na sociálnych sieťach, je toho celkom dosť, z čoho sa dá usúdiť, že v Hongkongu to nie je zrovna pokojné.

V priebehu uplynulých troch týždňov, som mal možnosť navštíviť práve toto malé ostrovné územie, ktoré do roku 1997 spravovala Veľká Británia. Zároveň som navštívil aj Čínu a medzi týmito dvomi krajinami som prešiel hranicu raz pešo a raz letecky. Nie som ani politik, ani historik, ani vizionár. Rád cestujem a následne sprostredkovávam svoje zážitky prostredníctvom článkov. Preto sa chcem podeliť o svoju skúsenosť z aktuálneho diania na tomto „horúcom území“.

Ázia/Čína, Hongkong 

Krátko po tom, ako sa protestanti usadili okolo medzinárodného letiska v Hongkongu, som tam priletel aj ja. Mal som z toho celkom obavy, lebo počas stretov medzi protestantmi a políciou nevládla zrovna priateľská atmosféra. Mieril som do pevninskej Číny. Prvé mesto, za hranicou s Hongkongom je Shenzhen. Odtiaľ som smeroval do vnútrozemia Číny. Preto som sa potreboval presunúť verejnou dopravou cez celý Hongkong, na hranice a následne na letisko.

Hneď potom, ako lietadlo pristálo v Hongkongu a prešiel som imigračným a bezpečnostným oddelením bolo letisko nejako divne kľudné. Chýbal tam ten klasický ruch, ktorý je azda na všetkých väčších letiskách, krížom krážom po celom svete. Bolo tam aj málo ľudí. V porovnaní s predošlými skúsenosťami, bolo hongkonské letisko zaplnené zhruba na 30%.

Po letiskových halách sa premávalo takmer viac policajtov, ako cestujúcich. Niektorí boli len v uniformách a niektorí aj s obrannými štítmi, pelendrekmi a veľkými palicami. Vlaková zastávka medzi letiskom a mestom, bola uzatvorená a zredukované boli aj vstupy na letisko. Tie čo boli otvorené, boli zatarasené rôznymi vysokými zábranami a množstvom policajtov. Celkovo tam však bol kľud.

Čína vs Hongkong

Na letisko však bol možný vstup len s platnou letenkou, ktorú kontrolovali práve policajti. Takže ak som už raz opustil letisko a následne sa chcel vrátiť naspäť (čo sa mi aj stalo lebo som zabudol kúpiť predplatenú kartu na mestskú dopravu) tak som sa musel preukázať platnou letenkou. Tú som však nemal, takže som musel absolvovať pomerne dlhý výsluch u policajtov, ktorí sa vypytovali prečo chcem ísť na letisko.

Tieto vstupy boli „obsadené“ mnohými ľuďmi, ktorí napríklad čakali na svojich známych, čo mali priletieť do Hongkongu (HK). V tropickom teple/dusne je to čakanie naozaj radosť. Kúsok od hraníc s Čínou chodí autobus. Ten ma vzal k metru. Ním som sa odviezol na poslednú zastávku (jedna zastávka) a už zostávalo len absolvovať výstupné a vstupné formality, na hraniciach.

Tu už bolo celkom rušno. Pohyb medzi Čínou a HK nie je nič neobvyklé. Našťastie pre mňa, cudzinca, bola fronta ľudí práve pre rezidentov. Výstupné formality prebehli hladko. Pešo som prešiel na Čínsku stranu a tam takisto bolo všetko ok. To, že som už v Číne sa nedalo prehliadnuť. Toľko kamier, ktoré boli všade okolo mňa, nezažili ani tvorcovia filmu Titanic, keď išli na odovzdávanie Oscarov.

Každopádne aj tu prebehli formality hladko. O tom, ako bolo v Číne písať teraz nebudem. Chcem opísať to, čo mi povedali domáci obyvatelia, s ktorými som sa rozprával na aktuálnu situáciu v ich krajine, aký majú názor na problémy s HK, čo si myslia o Taiwane (tŕň v päte čínskeho parlamentu po desiatky rokov). Pýtal som sa aj na to, aké to je žiť v krajine, ktorú ovláda len jedna strana.

Imigračné oddelenie Čína

Existujú dva najviac rozšírené názory, v spojitosti s Taiwanom. Prvý je ten, že Taiwan nie je krajinou, ale provinciou. Takže je to Čína. Druhý je taký, že Taiwan nie v žiadnom prípade Čína alebo jej provinciou. Je to nezávislé územie. Tak či onak, toto je debata na veľmi dlhú dobu. Názor Taiwancov je jasný. Takmer všetci do jedného tvrdia, že nie sú žiadnou čínskou provinciou. Čo si však o tom myslí Čína a jej obyvatelia?

Existujú aj také tvrdenia, že Taiwan bude nezávislou krajinou. Toto si neželá takmer celá Čína (pevninská). Preto som sa spýtal či je pre Číňanov prípustné to, že by taiwanský parlament vystriedal súčasnú komunistickú stranu, ktorá vládne v Pekingu 70 rokov. Odpovede ma veľmi prekvapili. Nie len tí, ktorých som sa na to spýtal, ale údajne aj ich priatelia a známi, by boli za to, ak by súčasný parlament v Pekingu nahradil ten z Taiwanu.

Pevninská Čína, je Čínska ľudová republika (ČĽR), ktorá sa nachádza na ázijskom kontinente, na pevnine. Je to tá Čína, ktorú všetci poznáme.

Ostrov/krajina Taiwan sa po vzniku ČĽR oddelil a okrem rovnomenného názvu krajiny, podľa ostrova, má ešte názov aj Čínska Republika (anglicky R.O.C. Republic of China). Z Taiwanu sa tamojšia časť parlamentu domáha opätovného kontrolovania celej krajiny (pevninskej Číny), no takisto sa snaží aj o oficiálnu nezávyslosť a nebyť tak provinciou ČĽR, čo deklaruje pevninská Čína).

To by však znamenalo koniec komunistickej Číny, ako ju všetci poznáme. Údajne teda hlas ľudu, je celkom iný, ako ten, ktorý je v parlamente. Mnoho ľudí sa potajomky sťažuje a čoraz viac ľudí hovorí o tom, že by im zrejme bolo lepšie, ak by niekdajší vodca Čian Kaj Šek neutiekol na Taiwan, ale zostal by vládnuť po vojne, namiesto komunistov.

Súčasná Čína je veľmi vyspelou ekonomikou a krajina za posledných 20 rokov urobila také zmeny, aké sa v mnohých krajinách nestihnú za 100 rokov. Ľudia si však sťažujú na to, že vláda sa stará najmä o to, aké bude mať renomé za hranicami a na svojich vlastných obyvateľov nemyslí. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa každým dňom veľmi prehlbuje a v krajine je veľmi veľa chudobných ľudí.

Napríklad v Pekingu, si väčšina obyvateľov nemôže dovoliť kúpiť byt, lebo by ho nestihli splatiť, aj keby pracovali do svojich 90 rokov života (byt mimo centra mesta, za tretím okruhom). Ľudia do Pekingu dochádzajú aj z 200 a viac kilometrov vzdialených miest.

Preto som sa zamyslel nad Čínou opätovne. V minulosti tu vládol cisár a dynastie. Dnes je to prezident/premiér a politická strana. Aký je medzi tým rozdiel? Samozrejme je ich dosť, no mám na mysli to, čo majú spoločné. Či už dynastia alebo politická strana, tak v oboch prípadoch je to vedenie krajiny, kde nie je oponent. Je to jednosmerné vedenie krajiny.

Z pravidla tu dynastie vládli zhruba 200 až 300 rokov, kým ich vystriedala nejaká iná, ďalšia dynastia (pevninská Čína). Mnohokrát to bolo spojené s krviprelievaním. Komunizmus je v tejto krajine 70 rokov (výročie bude 01.10.2019). Najkratšia dynastia vládla zhruba 90 rokov. Takže mi napadá, že aj komunizmus je niečo ako novodobá dynastia. Netvrdím, že zajtra začne revolúcia a skončí sa týchto 70 rokov vládnutia. Na základe toho, čo som zistil od domácich obyvateľov (pevninská Čína) mi moja fantázia podsúva myšlienky o tom, že možno sa čoskoro dočkáme nejakých zaujímavých okolností. Možno nie. Neviem, len premýšľam a vyhodnocujem to, čo som počul.

Koniec koncov, jeden pokus už reálne aj bol, v roku 1989, keď na námestí nebeského pokoja v Pekingu vládne jednotky rozháňali tisíce demonštrantov. Vtedy to Čína ustála. O Československu sa to povedať nedá. Práve vďaka revolúcii z novembra 1989, som dnes vďačný za to, že to predošlá generácia „vybojovala“. Porovnávam svoj život v slobodnej krajine s tým, ktorý som nejedenkrát sledoval práve v Číne.

Jasné, všetko má svoje plusy aj mínusy. Som však veľmi rád, že sa nemusím báť rozprávať vo vlastnej krajine. To sa napríklad nedá v krajine, akou je súčasná Čína. Nie len internetová a mediálna cenzúra. Ľudia sa stále o mnohých témach boja hovoriť na verejnosti. A to je rok 2019 (v čase keď som písal tento článok).

Pomaličky sa teda dostávam späť k téme HK. Čína výrazne blokuje správy o aktuálnom dianí (nefungovala ani bezplatná VPN), o tom moc ľudia nevedeli resp. len okrajovo. Takže moc na túto tému sme nehovorili, lebo nemali dostupné zdroje informácií. Vedeli, že je nejaký problém, ale ak som im začal hovoriť to, čo som videl v médiách, z iných krajín, tak boli dosť prekvapení.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Čo je dôležité pred cestou do HK z Číny

Bol som pravidelne v kontakte s kamarátkou, ktorá je narodená v HK a žije tam celý svoj život. Mal som mierne obavy, a preto som sa radšej informoval. Vyslovene mi dala najavo, aby som si pred cestou do HK vymazal všetky videá, fotografie alebo hocijaký materiál, ktorý sa týka problémov v HK. Na letiskách totižto náhodne policajti odoberajú telefóny a kontrolujú to. Z času na čas aj cudzincom. Takisto ma vystríhala pred tým, aby som v HK nenosil čierne oblečenie, lebo tak chodia oblečení rebeli, ktorí počas protestov vyvolávajú konflikty s policajtami.

Do HK som odlietal zo Šanghaja. Na imigračnom si na mňa veru čínsky úradník „posvietil“. Dôkladne si študoval môj pas. Mám tam viac pečiatok práve z Taiwanu a HK. Následne dlhšie pracoval na počítači a počas toho sledoval môj pas. Potom sa ma začal vypytovať mnoho otázok:

  • Na čo idem do HK?
  • Ako dlho tam budem?
  • S kým idem?
  • Aký je dôvod mojej cesty?
  • Prečo tam chodím tak často?
  • Či tam mám priateľov?
  • Kde sa budem pohybovať?
  • Kde budem bývať?
  • Kam pôjdem z HK?
  • Kto mi platí cestu?
  • Kedy som bol naposledy v HK?

Po niekoľkých minútach tohto „výsluchu“ som dostal do pasu výstupnú pečiatku z krajiny a bolo to vybavené. Na letisku v HK bolo opäť pokojne a ticho.

Čo sa dialo v HK?

Jeden plánovaný protest bol aj počas toho, ako som prišiel naspäť do HK. Kamarátka ma informovala o tom, kadiaľ sa môžem pohybovať, kam by som radšej nemal ísť a kam jednoznačne nemám ísť. Protest bol naplánovaný na nedeľu poobede a mal sa presúvať pozdĺž jednej z hlavných ulíc ostrovu Central. Poradila mi, aby som radšej na ten ostrov nechodil. Ak predsa len pôjdem tak sa nemám presúvať metrom, lebo tam sa konajú najsilnejšie strety medzi policajtami a rebelmi.

Zostal som na opačnej strane, v časti Kowloon, ktorá je od Centralu oddelená morským kanálom. Cez neho premáva loď a preváža tak pasažierov medzi jednotlivými miestami.

Všetko vyzeralo ako obvykle. Až podvečer sa v prístave, z ničoho nič v priebehu pár minút, nahromadilo niekoľko plných policajných dodáviek. Z nich povyskakovali policajti, ťažkoodenci a psovodi so psami. Obsadili všetky vstupy a východy do/z prístavu. Bolo to kľudné, no na druhej strane kanála už bol protest v plnom prúde. Z času načas policajti niekoho „zbalili“ vyhádzali mu batoh a vymazali fotky, ktoré ten nešťastník urobil. Preto som radšej svoj telefón hlbšie zatlačil do vrecka.

Prišli mi ďalšie informácie od miestnej „informátorky“, že situácia okolo protestu sa opäť vymyká z pod kontroly a policajti začínajú opäť „besnieť“. Metro nepremáva lebo v jednej zastávke bol úmyselne založený požiar. Šarvátky sa odohrávajú už aj mimo hlavnej ulice, kadiaľ mal ísť pochod. Je veľký predpoklad, že tí, čo sa budú snažiť utiecť, pôjdu do prístavu, na loď do Kowloonu. Preto by som nemal byť v prístave, ale v bezpečnej vzdialenosti.

Krátko na to dorazila do prístavu prvá loď z ktorej sa nedalo prepočuť skandovanie a pokriky jej pasažierov. Boli to prví „utečenci“ z protestov. Policajti ich pozorne sledovali a nechali v kľude prejsť okolo nich. Po čase ešte dorazilo ďalších pár lodí a scenár sa opakoval. Vrelo to na ostrove Central a z Kowloonu turisti spokojne sledovali svetelnú šou, ktorá je pravidelne, každý deň, na strechách mrakodrapov, na ostrove Central. Prišlo mi to veľmi zvláštne. Za tými budovami, ktoré sledovali z bezpečia tisícky párov očí, sa odohrávali pouličné bitky a tiekla krv.

Niektorí ľudia tam išli pochodovať za slobodu svojej krajiny, niektorí za vyvolanie konfliktov, iní zas kvôli tomu, aby niekoho poriadne zmlátili a ďalší kvôli tomu, že ich na to niekto najal. Na druhej strane akoby nič netušiace zraky turistov sledovali svetelné predstavenie, na oblohe. Avšak podľa mňa, ani to nebolo celkom bežné. Nikdy pred tým som počas tejto šou nevidel, že by sa zobrazovali nápisy ako „Honk Kong together, Stand up Hong Kong, Together we can do it, We are Hong Kong…“ Do toho emotívna hudba… A možno som si to už v hlave takto poskladal len ja.

Každopádne protesty v HK trvajú už viac ako 100 dní a nezdá sa, že by riešenie bolo v dohľadnej dobe. Obyvatelia HK sú si vedomí, že stoja proti Čínskej presile, a preto počas protestov mávajú americkými vlajkami alebo si obliekajú futbalové dresy najznámejších klubov. Chcú tak zviditeľniť ich aktuálnu situáciu vo svete a aspoň trochu si tak pomôcť.

Týmto článkom nechcem nikoho uraziť alebo osočovať. Mám priateľov jednak v Číne, HK alebo aj na Taiwane. Nerobím medzi nimi rozdiely. Je mi jedno odkiaľ sú. Pre mňa je dôležité to, že je medzi nami priateľstvo. Ak to však z textu nie je jasné, zrejme som nepoužil dosť zrozumiteľný a vhodný výber slov.
Ako mi povedal jeden známy z Číny a ja s tým celkom súhlasím:

„Toto nie je vojna medzi krajinami, toto nie je vojna medzi ľuďmi. My sa máme radi. To je vojna v parlamente a výsledok toho, že je niekto nenažraný a je mu jedno, či niekto pri tom trpí alebo nie!“

*facebookové príspevky sú použité z profilu Stand News, ktorý je súčasťou portálu The Stand News