Kuchyňa a domáce špeciality

„Nie len iný kraj, iný mrav, ale jednoznačne aj iná kuchyňa ! Tá je diametrálne odlišná už aj v regiónoch a netreba ani prekročiť hranice štátu. Medzi jeden z mnohých rituálov, ktoré robím na svojich cestách je práve ochutnávka domácej kuchyne.“

 

1)     Nepoznám medzi svojimi priateľmi človeka, ktorý by neskúsil chuť dobrej čínskej kuchyne. Veď aj ja sám som jej veľký fanúšik. Tesne pred cestou do Ázie mi v lietadle skoro „tiekli sliny z úst ako bernardínovi“ pri pomyslení, že sa budem napchávať týmito dobrotami do sýtosti čo mi hrdlo ráči. Tak sa aj stalo. Čo bol pre mňa však šok, bolo zistenie, že tá „čína“, ktorú jeme u nás doma v bistrách je celkom odlišná ako tá pravá, ázijská! Vzhľad, chuť, vôňa, ingrediencie… To všetko je celkom odlišné. Na Taiwane sme spolu s priateľkou ochutnali aj „hadie hody“. Polievka, krv, olej, alkohol, mäso, medicína.. To všetko z hada. Niektoré z týchto dobrôt by som si doprial možno ešte raz no po prehltnutí hadej krvi som mal problém udržať v sebe predošlé jedlo.

 

Kuchyňa

Hadia polievka a ďalšie pochúťky z tohto plaza

 

2)     Hongkong bol podobný. Kvantá najrozličnejších jedál popísané čínskymi znakmi. Dokonalý chaos. To však nakoniec nebolo celkom na škodu, pretože sa mi tak podarilo ochutnať mnoho jedál aj z tejto kuchyne. Síce doteraz ani len netuším čo som to vlastne jedol no vôbec mi to neprekáža. Ako sme mali možnosť odsledovať na domácich konzumentoch najviac im tu chutí pečený krab. Vôbec netreba chodiť do luxusných reštaurácií. Dá sa poľahky zohnať priamo na ulici, kde ho rýchlo a chutne pripravia. Komu nie je cudzia internacionálna a Hollywoodska kuchyňa môže si ju dopriať na vrchole kopca „The Peak“. Pripravujú tu totiž legendárny krevetový koktail od „Buba z filmu Forest Gump, ktorý tu má svoju oficiálnu predajňu a reštauráciu“

 

Kuchyňa

Pouličné stánky plné tích najrozmanitejších chutí

 

3)     V Peru je možné dostať takisto rôzne pochúťky. Je normálne keď z polievky trčia chodidlá sliepky. Našťastie im odstránia aspoň pazúry. Rozhodne medzi veľké pochúťky patrí mäso z alpaka čo je druh lamy. Podáva sa v malých množstvách a chutí ako hydina. Národné jedlo a pochúťka Peruáncov je Cuy. Keď si ho objednáte, po chvíli prinesú pečené morské prasiatko so zemiakmi a zeleninou, ktoré ešte pred chvíľou spokojne a nič netušiace behalo po kuchyni alebo reštaurácii.

 

Kuchyňa

Peruánska špecialita „Cuy“ alebo pečené morské prasiatko

 

4)     Bolívia je vysokohorská krajina. Má takisto mnoho tradičných zvyklostí. Avšak, to čo mi tu prišlo ako ojedinelé, je koka. Táto rastlina sa tu pestuje už od nepamäti a je to legálne. To čo je ilegálne je „istý“ druh spracovania. V tejto krajine je celkom normálne ju dokonca predávať len tak na trhu. Jej množstvo nie je nijak limitované, no nesmie sa s ňou ísť za hranice! Mnohé babky každé ráno s plným vrecom väčším ako oni sami ho predávajú domácim, ale aj cudzincom. Je celkom bežné stretnúť kdekoľvek na ulici mladých, starých, bohatých, chudobných, ktorí majú za lícom natlačenú guľôčku z listov a nechajú sa tak preniesť z reality do sveta, na ktorý pozerajú cez zakalené oči. Jej chuť nás nijak neoslovila a preto sme sa aspoň nalievali čajom z koky aby sme tak ľahšie prekonali presuny do veľkých nadmorských výšok 😉

 

„Z takej koky sa v Peru robia cukríky alebo čaj“

 

5)      V Maroku si azda každý bije do hrude a presviedča, že on je ten pravý „berber“(pôvodný obyvatelia Sahary). Nikto iný len on! Tí všetci ostatní klamali… Doteraz neviem, ktorý z nich bol naozaj ozajstný ak vôbec niektorý. Podstatné je, že nás v malinkej púštnej dedinke Merzougha pohostil práve jeden takýto jej obyvateľ. Pripravil nám ich tradičné domáce jedlo, ktoré sa volá „tažín“. Je to zmes ryže, rôznej zeleniny, korenín a kuraciny, ktoré sa spolu dusia v hlinenej nádobe. Toto jedlo nemá konkrétny recept, pretože sa aj v minulosti robilo najmä z tých surovín, ktoré boli doma. To ale neuberá na jeho chuti. Práve naopak. Všetci sme sa naň vrhli ako hladní vlci na svoju korisť.

 

Kuchyňa

Pochúťka, ktorú nám pripravili na Sahare

 

6)      O Cypruse som vedel len to, že sa jeho obyvatelia „nevedia dohodnúť“ či sú Gréci alebo Turci. Po návšteve tohto krásneho ostrova v tom už mám celkom jasno. Čo ma prekvapilo azda najviac, bolo zistenie o Cyperských zemiakoch. Pôda v ktorej rastú je veľmi bohatá na železo. To je jeden z dôvodov jej červeného zafarbenia a úžasnej chuti tejto pochutiny. Tento pôžitok si všimli už mnohí predo mnou. Zemiaky z Cyprusu sa vyvážajú do celého sveta. Dokonca nesmú chýbať ani na stoloch pri špeciálnych príležitostiach Britskej kráľovskej rodiny. Musím sa priznať, že ich chuť si zapamätám aj ja. Avšak Cyperská kuchyňa je takisto veľmi chutná.

 

Dobrú chuť !