Veľká Fatra, N.P.

Veľká Fatra, N.P.

Veľká Fatra

Na cestách s Asus -om

Veľká Fatra

Predošlá cesta do Banskej Štiavnice a jej blízkeho okolia dopadla nadpriemerne dobre. Nie len počasie, ale aj ostatné okolnosti šli „ako po masle“. Vo vrecku ma „hrial“ nový Zenfone 5, ktorému som nedával veľké nádeje. Opak bol pravdou a dočkal som sa tak veľmi príjemného prekvapenia z výsledných fotografií.

 

Veľká Fatra

 

Minulý víkend som sa postavil pred ďalšiu „výzvu“. Po Banskej Štiavnici som si sľúbil ťažšie podmienky na nasledujúcu cestu. Tak sa aj stalo. Spolu s partičkou veselých ľudí sme sa vybrali do Národného Parku Veľká Fatra. Predtým som tu nikdy nebol, tak som sa veľmi tešil nie len na prírodu, ale aj ako si v zimnom prostredí poradí nový kúsok – Zenfone 6.

 

Veľká Fatra
Priznám sa, že jeho väčší rozmer ma trošku zaskočil, no toľko kvalitných funkcií sa zrejme nedá natlačiť do zápalkovej škatuľky 🙂 .
Náš dvojdňový výstup v Národnom Parku Veľká Fatra, začal v dedinke Vyšné Revúce. Malebné vidiecke prostredie  na okraji národného parku, ma úplne očarilo. Dokonalé! Po dedinke sa ponevieralo pomerne dosť túlavých, ale za to prítulných psov. Prišlo mi to celkom neobvyklé, no až neskôr som pochopil ich „úlohu“.
Jeden z nich sa na nás „zavesil“ a pomerne dosť dlho s nami šliapal do kopca. Asi tu pracujú na plný úväzok ako sprievodcovia parku. Keď už bol smer našej cesty jasný a dedinka v nedohľadne, náš štvornohý sprievodca sa otočil a bezpečne odviedol druhú skupinu turistov do dediny. Tých sme míňali cestou a mali namierené opačným smerom ako my.

 

Veľká Fatra

 

Už po pár desiatkach minút, keď sa nám podarilo dostať nad úroveň lesov, sa pred nami ako na tanieri rozprestierali v diaľke zasnežené končiare viacerých pohorí. Viditeľnosť bola taká dobrá, že sa dali naraz sledovať viaceré hrebene. Veľká Fatra, ale aj Nízke a Vysoké Tatry.

 

Veľká Fatra
V sprievode vŕzgania snehu pod nohami sa kráčalo o niečo príjemnejšie. Predsa len, biela pokrývka za posledné roky nie je samozrejmosťou, ale skôr ojedinelosťou. Neviem ako ostatní, no ja, chlapec z Kysúc to proste potrebujem.
Síce bolo krátko po pravom poludní, čo nie je práve ideálne na fotenie, no nevydržal som byť nečinný. Zenfone sa začal pracovať na plné obrátky, no najmä dostával zabrať jeho fotoaparát. Skvelá funkcia, ktorá v ňom je, mi dosť uľahčila prácu. Ide o režim, ktorý automaticky odstráni pohybujúce sa predmety z fotografie. To v skratke znamená, že keď som si chcel odfotiť zasnežené kopce a okolo mňa stále pobehoval pes, Zenfone ho sám vymazal a ja som to tak nemusel dodatočne robiť vo fotografickom programe. Super!

 

“ toľko kvalitných funkcií sa zrejme nedá natlačiť do zápalkovej škatuľky“

Jeden z prvých cieľov tohto treku bolo „Sedlo Ploskej“. Ani som sa nenazdal a už sme stáli pri míľniku, ktorý o tom informoval. Odtiaľto sa dá vybrať viacerými smermi. Našu cestu vopred dokonale zorganizoval Kubo. Ľahkým krokom sme teda začali šliapať do kopca, aby sa nám o chvíľu podarilo vyjsť až na samotnú Ploskú. Z tohto miesta akoby človek celkom zabudol na každodenný stres a problémy. Okolité kopce vyzerali byť tak blízke, akoby boli na dosah ruky.

 

Veľká Fatra
Studený vietor sa pomaličky v pravidelných náporoch „zarezával“ do našich tiel. Dokonalé ticho, aké sa dá zažiť len mimo civilizácie príjemne obohacovali tóny slovenských piesní z flauty , na ktorú hrala  Timka.
Cesta k Chate pod Borišovom bola krátka. Zopár Peťových artistických kreácii pri pádoch celkom vhodne obohatilo toto strmé klesanie. Po krátkej prestávke a doplnení energie sme sa teda vybrali vyjsť na spomínaný Borišov. Na jeho vrchole si každý z nás doprial romantické rande s prírodou. Posledné svetlo v podaní mäkkých slnečných lúčov sa menilo na rôzne odtiene farieb. Ženy by istotne dokázali každý jeden presne pomenovať, no mne stačilo ich len sledovať. V týchto farbách žiarilo všetko, čo bolo na dohľad. Dokonca aj Vysoké Tatry sa zmenili z bielych na „fialovo-ružovo-červeno-oranžovo…“ no proste, boli nádherné.

 

Veľká Fatra
Tu sa prvý deň so Zenfonom v Národnom Parku Veľká Fatra skončil. Bolo treba trafiť do nocľahárne. Usúdil som, že z presunu po tme by moc fotiek asi nebolo a únava už bola tiež dosť veľká.
Avšak to, čo sa nám podarilo vidieť na druhý deň, rozhodne stojí za to! Ale o tom už zasa nabudúce.. 🙂

 

Veľká Fatra

By | 2017-06-26T18:32:55+00:00 december 21st, 2014|Tags: , , , , , |0 Komentárov

Kto za tým vlastne je

Volám sa Aleš a cestovanie spolu s fotografovaním sú mojimi dlhoročnými vášňami. Svojimi zážitkami a fotografiami chcem každému ukázať, že cestovanie nie je len pre vyvolených.

Tvoj názor ma zaujíma, napíš mi komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.