Južná Amerika je v poradí druhý text, o knihe Cestovateľ. Ten prvý článok bol o tom, čo som zažil v Európe. Píšem o Rusku a Nórsku. Ak si sa k tomu zatiaľ nedostal, tak si pozri predošlý príspevok, na blogu, a vieš hneď viac. Cestovateľ pokračuje na ďalšom svetadiele. Celkom šesť krajín sa dostalo do knižky práve z Južnej Ameriky. Tentokrát v deviatich príbehoch opisujem dobrodružstvá, ktoré si na mňa a môjho parťáka, cestou týmito krajinami, počkali.
Tento svetadiel je spojený najmä s dobrodružstvom, trochou napätia, adrenalínom a ultra ekonomickom cestovaní, s batohom na pleciach. Je v ňom aj mierne množstvo nebezpečenstva, erotiky a zábavy. O ktoré krajiny presne ide?
Cestovateľ sa začína v Brazílii. Presne tak, ako sa začala aj celá, viac než dvojmesačná cesta, týmto svetadielom. Južná Amerika teda odštartovala pre nás veľmi bujaro. Zábavou a nonstop oslavami, ktoré sú spojené s karnevalom v Rio de Janeiro. Píšem tak najmä o tom, ako vyzerá život v meste, pre bežných obyvateľov a turistov, ktorí sa nedostanú na najznámejší štadión (sambodrom), kde sa koná veľkolepá prehliadky škôl samby. Takže je to čistá divočina v uliciach jedného z najväčších miest v krajine, aj na celom svetadiele.
Druhý príbeh je z celkom iného „sveta“. Z betónovej a ľudskej džungle sa presúvame na sever. Amazonský dažďový prales. Ako vyzerá taká týždňová plavba po rieke Amazonka. Ako sme si zohnali na ňu lístky lacnejšie, ktoré platili aj domáci. Samozrejme nesmie chýbať pobyt v čistej divočine. Priamo v džungli, okolo mesta Manaus.
Druhá krajina, z kapitoly Južná Amerika, je Argentína. Tu sa mal stať najžiarivejším bodom v celej republike výlet k vodopádom Iguazú. Ten bol skvelý, no v knihe píšem najmä o tom, čo tomuto výletu predchádzalo. Ako sa nám podarilo ubytovať a prespať na dvore domorodcov, keď nás prekvapila búrka. Je to tak príbeh o nevinnom priateľstve, ktoré sa nadviazalo celkom neplánovane a bez znalosti španielčiny. Reč priateľstva je však medzinárodná, a preto sme našich hostiteľov obdarovali niečím čisto slovenským. Takmer sme tým spôsobili katastrofu, ale kto to mal vedieť vopred.
Južná Amerika má aj smutnú časť. Resp. odvrátenú tvár. Práve o nej píšem v príbehu z Paraguaja. Ten sa pred nami moc nevytiahol a zrejme aj preto sme sa odtiaľ pobrali kade ľahšie, čo najskôr. Za ten krátky čas nám to aj tak stačilo na to, aby sme videli aspoň niečo. Všetko zlé je aj na niečo dobré. No a práve taký bol pre mňa práve Paraguaj. Po návšteve tejto krajiny, sa na svet, život, ale aj ľudí pozerám celkom inak. Preto boli pre mňa dni v tejto centrálnej krajine veľmi emotívne a náučné. Ak by som sa mal niekedy rozhodovať opäť, či sa do Paraguaja vrátim, tak by som urobil to isté rozhodnutie, ako po prvýkrát.
Život cestovateľa bez filtrov, ktorý by si niekedy zaslúžil cenzúru. Knihu Cestovateľ nájdeš vo svojich obľúbených kníhkupectvách Panta Rhei a Martinus. Môžeš si ju prečítať v tradičnej papierovej podobe, ale aj elektronickej. Takisto si knihu môžeš objednať priamo vo vydavateľstve Interez alebo aj u mňa. Stačí ak mi pošleš mail.
Ďalšou krajinou je Bolívia. Tu sme sa obaja veľmi tešili. Jediná krajina, kde sme mali mapu, no tú sme stratili asi 30 minút po tom, ako sme ju na hraniciach po prvýkrát použili (vtedy sme ešte nemali smartfóny). Píšem aj o tom, prečo tomu tak bolo. Píšem však aj o tom, aké to je, keď sa cesty skomplikujú. Práve v tejto krajine sme sadli na lep organizovaným kriminálnikom, ktorí nás okradli. Naše straty neboli našťastie veľké. Až na jeden malý detail. Okradli nás aj o naše cestovné pasy. No a teraz si predstav ako sa to celé skončilo, keď dvaja gringovia zostanú bez cestovných dokladov, niekde v bolívijských prdelkoviciach, zaseknutí, no našťastie nie beznádejní.
Čítaš článok : Južná Amerika
Nazreli sme aj do krajiny, ktorá nesie prívlastok „Švajčiarsko južnej Ameriky“. Je ňou Čile. Netušil som, že dostať sa do nej je možné len počas správneho času otváracích hodín ako v Tescu. No, aj toto je Južná Amerika. Práve v tejto krajine sme boli asi za najväčších tulákov a asi aj chudákov. Zle naplánovanie cesty nás dotlačilo k tomu, že sme boli radi, keď sme mohli dojesť jedlo po robotníkoch na stavbe. Nuž, cesty sú naozaj niekedy nevyspytateľné a nie je dôležité ako to vyzerá v daný okamih, ale ako plný je žalúdok pred trekom mimo ľudskej civilizácie.
Poslednou krajinou, ktorou je opísaná kapitola Južná Amerika, je Peru. V prvom príbehu to je opis cesty na jedno z najznámejších miest planéty. Machu Picchu. Cesta to bola však veľmi strastiplná a tomu by mal aj nasvedčovať názov toho textu. Veď už to celkom vyzeralo tak, že sa tam ani nedostanem a posvätné mesto starých Inkov neuvidím. Vybrať sa tam na vlastnú päsť, bez akejkoľvek agentúry bolo veľké dobrodružstvo a vždy naň veľmi rád spomínam aj dnes.
Južná Amerika sa v knihe Cestovateľ uzatvára zostupom do jedného z najhlbších, prírodných kaňonov, na svete. Mal to byť príjemný trek, plný krásnych pohľadov. Lenže to by sme zrejme na ňom nemohli byť my dvaja. Takže to bolo presne naopak. Najskôr si tam na nás počkala poriadna búrka s bleskami, ktoré nám strieľali za zadkom. Potom nocľah pod mostom. No a aby toho nebolo málo, tak sme sa tam ešte aj stratili. Veď prečo nie. Aspoň si to budeme lepšie pamätať.
Nabudúce sa z južnej pologule presunieme viac na sever. Nie však iba tam. Pôjdeme na východ a Cestovateľ bude pokračovať do ďalekých končín východnej Ázie. Tá sa stala v posledných rokoch veľmi obľúbenou destináciou pre mnohých Slovákov. Nebudem však písať o tom, ako si dať grilovaného škorpióna, na najturistickejšej ulici, v Bangkoku. Ázia je aj o erotike, ale to zas nabudúce.
Maj príjemné dni aj ty!
Aleš
Leave A Comment