Možno si už o tom počul aj ty a možno ešte nie. Nejde však o nič nové. Teda aspoň čo s týka Číny. Krajina, ktorá je azda zo všetkých, ktoré som navštívil, najkontroverznejšia. Prečo? Je na to hneď niekoľko dôvodov, no dnes sa chcem zmieniť len o jednom. Taký, ktorý je jeden, z tých top, čo sa dajú v Číne vidieť a zažiť.
Čína je najľudnatejšou krajinou na svete. Aj napriek tomu, však dnes majú jej obyvatelia celkom problém nájsť partnera. Reálneho. Kvôli čomu to tak je, je takisto téma na samostatnú kapitolu. V krajine, kde sa pravidelne presadzujú rôzne zákony a nariadenia vlády, sa nám, z relatívne demokratického sveta, môžu tie ich myšlienky zdať minimálne divné. Lenže ako sa rozhodne vládna, tak potom konajú aj jej obyvatelia. Neboj sa, článok nie je vôbec politicky orientovaný. Pokojne čítaj ďalej. Dnes chcem o tom, ako sa robí biznis v Číne.
Ázia/Čína
Dlhodobo platilo, vo viacerých ázijských krajinách, pravidlo prvorodeného syna. Čiže nebolo nič ojedinelé, ak sa malo narodiť alebo sa aj dokonca narodilo prvé dieťa a bolo to dievča, tak sa nejako „stratilo“ resp.sa vôbec nenarodilo. Raz darmo. Chlapec je chlapec a nasledovanie tradícií je viac, ako ľudský život.
Dnes je to už však o poznanie lepšie. I keď stále sa objavujú aj také prípady, keď rodičia (alebo jeden z nich) nechce mať prvého potomka iného, ako mužského. Keďže žijeme v 21vom storočí, tak si zrejme vieš predstaviť aj sám, aký biznis sa dá robiť s tým či bude prvé dieťa práve chlapec alebo dievča.
Presne tak. Ľudia aj dnes platia nemalé čiastky za to, aby ich potomok bol taký, na ktorého bude pyšná celá rodina. Aj to je dnešný biznis v Číne.
Zákon s preferovaním jedného dieťaťa, tento model podnikania, v krajine nakopol ešte viac. Ak chceli rodičia získať výhody a rozhodli sa mať len jedno dieťa, tak v mnohých prípadoch to musel byť opäť chlapec. Nejako takto to v tej Číne funguje zrejme aj dnes. A dnes tiež. Áno, presne tak.
Ďalšia z foriem podnikania, ktorá patrí do poličky, so štítkom „zaujímavé“, je svadba. V mnohých mestách je celkom bežné, že sa párkrát do mesiaca usporiada niečo ako veľtrh slobodných detí (Shanghai marriage market). Rodičia svojich dospelých ratolestí, ktoré sa akosi nevedia zoznámiť a nájsť si partnera, si tak pripravia zoznam vytlačený na papieri a ten so sebou na tento „veľtrh“ zoberú.
Na ňom sú informácie o ich synovi alebo dcére. Píše sa tam väčšinou o tom, aké má ich dieťa vzdelanie, koľko zarába, čo všetko vie, aký má majetok… No proste všetko potrebné k tomu, aby mu niekoho dohodili. Trhová hodnota musí byť predsa čo najvyššia. Biznis je biznis, to nepustí. Samotné deti mnohokrát ani nevedia, že ich rodičia im takto dohadzujú známosti. Počas tohto „veľtrhu slobodných detí“, sa tak nadväzujú nové známosti. Najmä medzi rodičmi, lebo tí robia medzi sebou biznis a vyjednávajú podmienky pre potenciálnych záujemcov, o ich ratolesť.
Niečo podobné sa stalo aj mne na Taiwane. Aj napriek tomu, že som nebol na žiadnom obdobnom veľtrhu, ktorý sa väčšinou koná v otvorených mestských parkoch. Pravidelne som chodieval behávať takisto do parku, neďaleko miesta, kde som býval. Po pár týždňoch si ma vytipovala jedna staršia pani. Najskôr ma začala zdraviť a usmievať sa na mňa. To je celkom ok. Tu, na Taiwane sa takto ľudia správajú bežne.
Lenže…
Jeden večer už mala zistené, odkiaľ a o ktorej prichádzam do parku. Sedela tam spokojne na lavičke. Už z diaľky sa na mňa usmievala, ako keby som bol jej vlastné vnúča. Keď sme boli k sebe bližšie, tak začala niečo na mňa rozprávať. Nerozumel som jej. Vytiahla telefón a začala prekladať cez online aplikáciu.
Koľko máš rokov? Odkiaľ si? Kde bývaš? Si ženatý? Máš rodinu? Koľko zarábaš? Čo robíš?…
Takto pokračovala, ako na výsluchu. Potom mi ukázala fotografiu svojej dcéry a začala rozprávať o nej. Čo všetko vie, aká je dobrá v tom aj hentom… Celé to ukončila s tým, že zajtra, v rovnakom čase príde aj s dcérou a zoznámi nás, aby sme boli spolu sami. Odvtedy do toho parku radšej nechodím.
Nespomínal som ešte svadby. To je takisto veľmi veľký biznis v Číne. Je to udalosť, na ktorú sa rádovo pozýva niekoľko stoviek ľudí. Rodina, kamaráti, susedia, spolužiaci, ľudia zo zastávky (žart)… No proste sú to naozaj obrovské slávnosti, kde sa zíde mnoho ľudí. Každý prinesie dary a financie zároveň. No a práve v tom je to čaro „podnikania“.
Keď som bol pred dokom na Fiji, tak ma šofér taxíka poznal asi 10 minút a hneď ma pozval na jeho svadbu. Tá sa konala o dva dni neskôr. Povedal mi, že má len takú malú svadbu, lebo šetrí na medové týždne. Chce svoju drahú vziať na cestu do Paríža (z Fiji je to naozaj dosť ďaleko). Spýtal som sa teda, koľko tam bude mať ľudí. Odpovedal, že zhruba len 600. Ale keď sa ženil jeho brat, tak ten mal na svadbe zhruba 4000 ľudí. Áno, vidíš dobre 4 tisíc ľudí a trvalo to 3 dni.
Poďme však naspäť do najľudnatejšej krajiny.
Ako sa robí biznis a zároveň svadba a zároveň biznis v Číne? Je to celkom jednoduché. Treba na to dvoch nešťastníkov, ktorí ten cirkus absolvujú. Muž a žena. Stáva sa to, že sa títo dvaja vzájomne poznajú, no nechcú mať spoločný život. Namiesto toho, chcú len rovnaký podiel, vo svojom „podniku“. Ak sa nepoznajú, tak existujú tzv. tajné agentúry, ktoré im niekoho dohodia. Podstata celého podnikania je v tom, že na čínskej svadbe bude samozrejme veľa ľudí. Všetci z nich prinesú dary a peniaze, pre novomanželov. Tí to na oko zahrajú, že sa nadovšetko milujú a zosobášia sa. Vôbec spolu nežijú, mnohokrát ani nekomunikujú. Pár týždňov po tom, ako sa oficiálne zobrali, sa rozvedú. Podľa vopred dohodnutej zmluvy, všetko to, čo dostali ako dary si aj medzi sebou rozdelia. Potom žijú spokojne svoje šťastné životy aj naďalej. Opäť bez toho, aby sa čo i len kontaktovali. Rozdiel v ich životoch je v tom, že si niečo privyrobili, práve na spomínanej svadbe.
Ako hovorí aj Juraj Kordík, ktorý v Číne niekoľko rokov žil a odvtedy sa do nej pravidelne niekoľkokrát ročne vracia:
„Celý tento fenomén s extrémne zaneprázdnenými mladými ľudmi v Číne začal v Šanghaji, odkiaľ sa neskôr rozšíril po krajine. Napríklad v spomínanom Šanghaji sa pravidelne, každý víkend, v Parku ľudu koná takýto „veľtrh“, kde rodičia a starí rodičia ponúkajú na zoznámenie svoje vnúčence ostatným svadbychtivým rodičom. Mladí ani nemusia žiť v tom istom meste, pokojme môžu byť na opačnej strane planéty. Niektorí si dokonca najímajú agentov. To sa dá rozpoznať podľa toho, že jeden človek má na svojom dáždniku vyvesených viacero inzerátov. Všetko je to najmä kvôli dvom faktom. Prvý je ten, že mladí Číňania sú veľmi zaneprázdnení a druhý fakt je ten, že v krajine je obrovská tradícia zachovania rodiny a rodinných väzieb. V Číne rodina a jej obraz v spoločnosti veľmi zaváži. Nikdy ako rodič nebudete chcieť pre vzdelanú dcéru chlapca z vidieka bez finančnej zábezpeky. Nie v dnešnej Číne, ktorú dnes už pokojne môžme nazvať materialistickou .“
Všetky informácie, ktoré si si v tomto texte prečítal, sú prepísané rozprávania od ľudí, ktorých som stretol, na svojich cestách. Okrem vlastných príbehov, nemôžem zaručiť, či sú pravdivé alebo nie. Takisto nemôžem zaručiť ani mieru ich pravdivosti. Je len na tebe či im budeš veriť alebo nie. Vlastné príbehy, ktoré opisujem sa naozaj stali. Ak netrpím rozdvojenou osobnosťou, tak sú pravdivé.
Ak si chceš pozrieť ďalšie články, fotografie alebo videá, z ciest nie len po Číne, ale aj po iných krajinách Ázie, tak ťa od toho delí len jeden klik.
Leave A Comment