Cestovanie je pre mňa ako sex

 Cestovanie 

alebo 5 vecí, ktoré sa opakujú

Keď som raz šiel na tréning so svojimi spoluhráčmi, jeden z nich sa ma spýtal: „Počuj Alex, na čo sa ty vlastne trepeš do tej Ameriky? Ja to nechápem. Veď si pusti doma Discovery Chanel a všetko tam uvidíš. Dokonca ešte viac…“  Neviem či mojej následnej odpovedi pochopil alebo nie, no môj názor je odlišný. Cestovanie je pre mňa ako sex. Je rozdiel pozrieť si „to“ v telke a je rozdiel ľahnúť si k žene.

Skôr ako sa už niekam vyberiem, kalkulujem a sledujem ceny leteniek. To je pomerne zdĺhavý proces. Na trhu je množstvo spôsobov, cez ktoré to ide. Vždy je to podľa mňa otázka či ušetrím pri ich nákupe peniaze alebo čas. Keďže sa snažíme cestovať nízkonákladovo, prikláňam sa k voľbe prvej. Časy, keď sa kupovali letenky v RyanAir – i za 5€ a dal sa urobiť okruh po Európe sú už síce preč, no vždy sa dá nájsť aj niečo lacnejšie, ako to môže vyzerať na prvý pohľad. Tomu sa ale teraz venovať nechcem. Možno nabudúce :-)

„Časy keď sa kupovali letenky v RyanAir – i za 5€ sú preč“

Keď už je teda letenka zaplatená a mám za sebou aj úspešne zdolané týždne čakania do odletu, počas ktorých je radosť z cesty mnohokrát obrovská, konečne sa dostávam na vytúžené miesta. Tie si starostlivo vyberám (e). Nasleduje aklimatizácia a hor sa za dobrodružstvom.

Prísť – Mnohokrát len tak so zatvorenými očami, keď sa ponorím do vlastných myšlienok a predstavujem si tie krásne miesta na Zemi, ktoré chcem ešte vidieť, cestujem krížom krážom naprieč celej planéte. Treba aj to, ale je priam až magické, ak po takomto „duševnom“ túlaní stojím na tom istom mieste. Zásadný rozdiel je v tom, že všetko vidím na vlastné oči. Sny sú jedna vec, no realita je vec druhá. Preto sa snažím nie len snívať, ale aj svoje sny zhmotňovať. Bez toho, aby som na dané miesto prišiel reálne, to bude stále len sen.

La Palma – Kanárske ostrovy

Vnímať – Či už si plním jeden z mnohých snov alebo sa dostanem niekam neplánovane na radu niekoho druhého, snažím sa zachytiť to všetkými zmyslami. Je to pre mňa veľmi dôležitá súčasť cesty. Viackrát sa mi podarilo dostať sa na to isté miesto opakovane. To isté miesto a vždy tak iné. Raz je slnečno, niekedy prší, inokedy sa vo vzduchu naháňajú vtáky alebo ďalšie a ďalšie ojedinelosti. To, čo je pre mňa podstatné, je nasávať atmosféru a vnímať svet okolo mňa. Možno aj práve preto dokáže mnoho ľudí opisovať to isté miesto rôzne. Sme predsa ľudia a sme obdarení piatimi zmyslami, ktoré nám napomáhajú ukladať si myšlienky a dojmy individuálne. Jeden môj známy raz povedal vetu, ktorá možno vystihne moju myšlienku lepšie: „Jsme sice všichni jen lidé, no každý máme doma na stole jinou večeři a v posteli jinou ženu. To je ten rozdíl mezi každým z nás.“

Salar de Uyuni – Bolívia

Zachovať – Nikdy neviem či sa mi podarí vrátiť sa ešte niekedy späť. Pravdupovediac sa toho aj trochu bojím, pretože mnohé miesta na Zemi nestačí vidieť len raz. Aj kvôli tomu sa snažím si uchovať zážitky a spomienky čo najčerstvejšie. Práve s týmto bodom je priamo spojený aj ten nasledovný.

Nebeská obloha nad ostrovom Little Liuqiu

Zdieľať – Jeden z najznámejších cestovateľov slovenskej súčasnosti pán F.Kelle raz povedal, že ten čo cestuje a nezdieľa svoje poznatky a skúsenosti nie je cestovateľ, ale len turista. Úplne s jeho tvrdením súhlasím. Je to ako so svalmi. Keď ich nepoužívate, tak zakrpatejú. Preto pri akejkoľvek príležitosti nikdy neváham a snažím sa svoje zážitky a skúsenosti z ciest posúvať ďalej. Či už ide o priateľské stretnutie s mojimi najbližšími alebo ma osloví anonym na internete. Na čo sú spomienky len v mojej hlave? Asi len na to, aby sa mi podarilo na ne zabudnúť a to je to posledné čo potrebujem. Koniec koncov, rozprávaním a opisovaním týchto príbehov medzi ostatnými  pomáham aj sebe zachovať si tie okamihy, na ktoré som sa vždy tak tešil. A keď sa k tomu pripojí aj pocit z toho, že to niekomu pomôže, je to na nezaplatenie.

Modlitba pred mešitou v Rabate – Maroko

Spomínať – Ako som už načrtol v predošlom bode, spomienky sú nevyhnutnou súčasťou nie len cestovateľov, turistov, dobrodruhov… Mali by patriť do života každého. Pre mňa majú obrovskú moc. Priam až magickú. Mnohokrát búrajú bariéry alebo keď momentálne nemám práve najlepšiu náladu, dokážu ma vytiahnuť a vyrobiť úsmev na tvári.

Priatelia z Venezuely na hraniciach s Brazíliou

Každý má určite svoje „zásady a pravidlá“ podľa ktorých sa ako-tak riadi. Ani ja nie som výnimkou a hore uvedené riadky sú niečo ako „hrubý náčrt“ pri mojich cestách. Každá situácia je jedinečná a preto sa nedá vždy držať plánu. No niektoré „postupy“ už mám nejako vžité a zaužívané.

 „Jsme sice všichni jen lidé, no každý máme doma na stole jinou večeři a v posteli jinou ženu. To je ten rozdíl mezi každým z nás.“