Chorvátsko a jeho vnútrozemie
V predošlom článku z krajiny, ktorú všetci poznajú pod názvom Chorvátsko a konkrétne jeho ostrov Vis moje vety skončili pri malej kaplnke. Odtiaľto je krásny výhľad na až na okolité ostrovy. Treba však dávať pozor na čo skáčete. V mojom prípade to bol menší kopček z ukladaných skál, ktorý sa podo mnou zrútil a nasledoval pád. Zopár modrín so škrabancami a rozbitý objektív boli nechcený suvenír. Hlavne, že sa nestalo nič vážne.
„Poďme trošku ďalej od mora..“
Ďalšie prekvapenia najvyhľadávanejšej turistickej destinácie pre Slovákov na seba nenechali dlho čakať. V okruhu do 100km od druhého najväčšieho mesta krajiny – Split, je akoby ukryté bohatstvo vnútrozemia. Samozrejme more by sme tu hľadali márne, no myslím, že ponuka je aj bez neho veľmi pestrá. Priľahlý vidiek mesta Trilj je toho priamym dôkazom.
Už samotná cesta vnútrozemím je krásna!
Ako som sa mal možnosť presvedčiť, robia tu ten najlepší domáci chlieb široko – ďaleko! Vo všeobecnosti platí, že Chorváti sú milovníci pečiva. Aj preto nie je núdza nájsť malé rodinné pekárne kdekoľvek naprieč krajinou. O ne vôbec nie je núdza naprieč celým Chorvátsko -m. Ďalšou špecialitou prameniacou z lokálnej kuchyne sú žaby. Kedysi dávno to bola potrava pre tých najchudobnejších. Ani niet divu. Na rozľahlých pastvinách, po ktorých sa vlnia malé potôčiky si len naivne žijú až dodnes svoj žabací sen tieto malé obojživelníky. Rozdiel je v tom, že kedysi dávno sa podávalo jedlo na stoloch chudobných, no dnes to je špecialita presne pre opačnú stranu spoločnosti.
Centrum mesta Imotski
Miestny ľud bol a aj je veľmi múdry a vynaliezavý. Krištáľovo čisté potoky si okrem rybolovu uspôsobil aj na ďalší zdroj obživy. Popri brehov korýt týchto riek sa dá navštíviť hneď niekoľko starých a ešte stále funkčných vodných mlynov. Dokonca na niektorých z nich sa dá pokochať na pôvodnej architektúre a výbave. Na týchto miestach som sa cítil ako v rozprávke. Aj to bol dôvod, prečo som tu šiel opätovne ráno, keď sa prvé slnečné lúče predierajú ponad vrcholce stromov. K dokonalosti rozprávky mi tu chýbala už len dievčina v miestnom kroji, ktorá láskavo kŕmi zvieratá a spieva piesne v jemných tónoch.
Mlynov v okolí mesta Trilj je naozaj dostatok. Problém môže nastať pri výbere, ktorý z nich navštíviť. Jeden krajší ako druhý.
Aby tej romantiky nebolo až príliš veľa, dokonale som sa schladil pri rafte po rieke Cetina. To nemyslím metaforicky, ale doslovne. Z nafukovacieho člnu poháňaného prúdom krištáľovo čistej vody a šiestimi ľudskými silami je pohľad na svet opäť trochu iný. Okolitá príroda mi pripadala tak neskutočne krásna, že som mal miestami pocit, akoby som sledoval nejaký dokumentárny seriál. Okolo nášho člnu poletovali pestrofarebné vážky a motýle. Tie menej hanblivé si občas aj prisadli, no veslovať sa im veru moc nechcelo. V priezračnej vode sa bezstarostne premávali húfy rýb ako ľudia po korze. Ani sa nečudujem, prečo si filmári slávneho Winnetoua vybrali do slávnej trilógie pasáže práve aj odtiaľto.
V letných mesiacoch je raft viac než nevyhnutnosťou
Scenéria nie len akoby z inej krajiny, ale možno aj ako z inej planéty sa mi naskytla keď sa poloha môjho GPS zariadenia zastavila v meste Imotski. Toto malé pohraničné mestečko nachádzajúce sa iba 2 km od Chorvátsko – Bosnianskych hraníc má takisto svoje prírodné čaro. A to konkrétne Modré a Červené Jazero. Práve druhé zo spomínaných bolo pre mňa doslova šokom. Niečo také som ešte asi nevidel. Skoro 400 metrový kaňon, ktorý vyzeral akoby to bol pozostatok po páde asteroidu. Niekde pri jeho dne z výšky pôsobila hladina vody ako kľudná a bezpečná plošina. To ani zďaleka! Na tomto mieste sa v pravidelne nepravidelných intervaloch vyskytujú vodné víry, ktoré tak znemožňujú prieskum tohto prírodného unikátu.
Pohľad do kráteru Červeného Jazera
Na jednom z vrcholov priľahlých skál Modrého Jazera sa po vyšliapaní niekoľkých desiatok výškových metrov dá dostať k malému krásnemu kamennému kostolíku, ktorý si s obľubou vyberajú aj ako námet svadobných fotografií páry z blízkeho, či vzdialenejšieho okolia. Kedysi tu stál aj hrad na útese, odkiaľ je krásny výhľad na široké okolie, no žiaľ do dnešného dňa sa z neho podarili zachovať už len ruiny. Toto miesto je veľmi veterné. Dokonca tak, že miestni tieto silné vzdušné prúdy aj pomenovali vlastnými menami.
Modré Jazero v kráse rozhodne nezaostáva
Ak už má niekto toho túlania sa po prírodných úkazoch naozaj dosť, tak zhruba 30km od Split -u leží „Benátska perla Dalmácie“. Na mysli mám mesto Trogir. Malé romantické mestečko útlych rozmerov, ktoré je učupené na ostrove. Ten sa dá pešo prejsť po vlastných za menej ako hodinu po celom jeho obvode. Trogir je malý rozlohou, no rozhodne nie históriou. Tá je priam veľkolepá. Nepovažujem sa za odborníka na túto tému, a preto sa v nej vŕtať nebudem. Určite sa tu však oplatí zastaviť a len tak sa bezcieľne túlať. V zovretí tesných uličiek s kamennými chodníkmi plných vôní z miestnych špecialít sa tu tak dá zažiť deň trochu inak.
Pohľad z vrcholu kostola sa mi páčil najviac
Po návšteve týchto miest ma už nepresvedčí asi nikto o tom, že Chorvátsko je krajina, kde sa dá len kúpať a opaľovať. To ani zďaleka nie! Využiť len tieto dva benefity z toľkého bohatstva ako ponúka, je ako chodiť so zatvorenými očami po ulici.
Ďalšie fotografie nájdete v galérii tu
Leave A Comment