Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste?

Týchto 7 vecí

Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste

Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste

Naposledy som sa zmienil s nejakými tipmi v článku o tom, ako fotiť s telefónom. Bolo to už celkom dávno a preto prišiel čas na ďalší podobne ladený text. Čo mi už veľakrát pomohlo na cestách? Týchto 7 vecí dookola praktizujem na každej ceste. Som s nimi na toľko spätý, že už si ich ani neuvedomujem. Netvrdím, že pomôžu každému za každých okolností, no v mojom prípade je úspešnosť vysoká.

„pokusy o pochopenie sa rozplynuli, ako sen

o demokracii v diktátorskej krajine“

Na cestách sa toho stane dosť. Obzvlášť keď sme v destináciách, kde sa nedá dorozumieť jazykom, ktorým hovorím. Vtedy sa už stalo celkom dosť zaujímavých situácií, ale veľakrát nepomohlo nič a moje pokusy o pochopenie sa rozplynuli, ako sen o demokracii v diktátorskej krajine. Nejedenkrát sme sa pri rôznych pokusoch nielen poriadne „narobili“, kým sa to podarilo dotiahnuť do úspešného konca, no takisto si pamätám aj veľa komických chvíľ.

• Kreativita

Asi to pozná každý, kto sa stretol s niekým, kto nehovoril po slovensky. Je jedno či to bola dovolenka v Chorvátsku, Turecku alebo hoci len na juhu Slovenska :-) . V takýchto momentoch treba využiť všetko čo sa dá a dosiahnuť tak vytúžené pochopenie. Niekto sa narodí prirodzene kreatívny a iní majú iné prednosti. Mne však pomáha jednoduchá vec.

Asi každý už počul o spoločenskej hre Activity. Toto je priam dokonalý nástroj na komunikáciu. Kedykoľvek, keď ma priatelia zavolajú túto hru hrať, vždy idem do toho s obrovskou radosťou. Nejedenkrát sa mi na cestách stalo, že keď som nevedel niečo vysvetliť, tak som kreslil na papieriky alebo do piesku, gestikuloval ako profesionálny mím atď., atď.

Keď sme boli pred pár rokmi s kamarátmi v Maroku, tak sme hľadali vlakovú stanicu. Vtedy ešte ani jeden z nás nemal smartfón a o internete sme si nedovolili ani snívať. Takže riešenie muselo prísť ručne-stručne. Na ulici sme sa spýtali najskôr „námatkovo“ po anglicky. To nepomohlo a tak sme vytvorili spolu zástup a začali imitovať lokomotívu. Jeden z nás troch trúbil na imaginárnu trúbu, ďalší robil zvuk kolies na koľaji a ďalší napodobňoval pohyb lokomotívy. Síce sme vyzerali, ako blázni, ale dotyčný nás pochopil a my sme zistili kde tá stanica je.

Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste

Niekedy sa cítim, ako osol, ale podstatný je výsledok

• Vytrvalosť

Takisto sa nejedenkrát stáva, že sa každý boj zdá byť prehraný. Na cestách to nie je nič ojedinelé. Obzvlášť, keď sa jedná o dorozumievanie. Niekedy ide všetko, ako po masle no inokedy to je, akoby sme neboli z inej krajiny, ale z inej galaxie.

Raz sme sa túlali v uliciach španielskej Sevilly a hľadali nejaké miesto. Zastavili sme teda náhodného okoloidúceho a krkolomno-lámavou španielčinou sa ho spýtali, kde to miesto je. Chlapík bol veľmi ochotný. Hneď nám ukázal pravou rukou smer doprava. To by bolo super, až na to, že pri tom povedal doľava. „Tak teda kam? Doprava alebo doľava?“ Nakoniec sa to natiahlo na slušnú niekoľko minútovú debatu o tom kde je vľavo a kde zas vpravo. Až potom sme prišli na to, ktorým smerom treba ísť. Išli sme celkom opačne takže kurz ľavej a pravej ruky nebol až taký nevyhnutný, no aspoň sme si to všetci zopakovali a dobre sa pri tom zasmiali.

Netreba sa vzdávať zavčasu

• Úsmev

Toto je asi najdôležitejší bod zo všetkých spomínaných. Úsmev už odjakživa odstraňuje bariéry, láme ľady, ničí predsudky atď., atď… Celkom s tým súhlasím. Úsmev je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré si treba „pribaliť“ na každú cestu a nesmiem ho zabudnúť doma. Je jedno, či idem na druhú stranu planéty, alebo vyhodiť smeti. S úsmevom vyzeráme omnoho lepšie a všetkým nám svedčí. Vyskúšajte si to tiež :-)

Vždy keď idem na nejaké neznáme miesto, tak sa snažím na ľudí priateľsky usmievať. Samozrejme netreba to preháňať, aby to nevyzeralo, že sa niekomu vysmievam. To by mohlo mať zdrvujúce následky :-)

Špeciálne platí, že používam úsmev keď idem s niekým zjednávať cenu alebo niekoho žiadať o radu. Takisto aj ja sa cítim lepšie, keď sa na mňa niekto usmeje, ako keď je kyslý, ako nepodarený burčiak.

Úsmev je zadarmo a pomáha nám všetkým. Tak ho doprajme sebe a darujme aj druhým :-)

Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste

Ktovie na čom sa smiali týto dvaja nudisti z Barcelony

• Dary

Ak nezabudnem, tak väčšinou na každú cestu so sebou zoberiem nejaké maličkosti alebo veci, ktoré už nepoužívam a stále sú v dobrom stave. Tieto veci použijem neskôr, ako dary pre ľudí, ktorí mi náhodou „skrížia“ cestu. Ešte sa mi nikdy nestalo, aby som sa stretol s tým, že takýto dar niekoho nepotešil. Práve naopak. Vždy je z toho obrovská, úprimná radosť a krásne okamihy. Obzvlášť, keď niečo dostanú deti. To je niečo neuveriteľné, ako sa z toho tešia. Vôbec to nemusí byť nič drahé, ale len úplná maličkosť.

Je dobré mať zo sebou aj krabičku cigariet. Napriek tomu, že nefajčím. Tie slúžia na to, aby sme prelomili ľady s dospelými.

Keď sme sa v Maroku túlali v horách Atlasu tak sme celkom neodhadli naše sily a precenili sa. Po výstupe na jeho najvyšší bod Jebel Toubkal – Džabal Tubkál (ja som až hore nedošiel), sme sa vyčerpaní od únavy dostali k prvej horskej chate. Nevládali sme na zostup do dediny a museli sme prespať tam. Žiaľ, nemali sme dostatok peňazí na zaplatenie pre 4 osoby. Tak som ponúkol chatárovi svoj mobil. Nebol to žiaden ajfón, ale starý tlačítkový Ericsson. Ten neváhal ani sekundu a „lukratívnu ponuku“ hneď prijal. Za tento starý aparát sme teda dostali ubytovanie, večeru a raňajky pre nás všetkých.

Nie vždy je však všetko jednoduché :-)

• Adaptovanie s domácim jazykom

Ak sa niekto chystá precestovať desiatky krajín tak sa zrejme nebude učiť všetky jazyky. Bolo by to síce fajn ich všetky ovládať, ale zatiaľ sme len ľudia. Tí to nedokážu. Preto, vždy keď idem do nejakej krajiny, kde sa nehovorí po Slovensky ( a veruže tých je viac než dosť ), snažím sa naučiť aspoň zopár základných slov, resp. fráz v danom jazyku. Niekedy to je na nezaplatenie. Nejedenkrát som sa stretol s tým, že domáci obyvatelia sa nestačili čudovať, ako je to možné, že poznám tie slová. Je to takisto veľmi dobrý štart pred zjednávaním ceny :-) .

Jednou z prvých viet, ktoré som sa naučil na Taiwane po čínsky bolo: „Prepáčte, ale nehovorím po čínsky“. Opak sa stal pravdou. 95% ľudí na to reagovalo tak, že si mysleli, že keď viem povedať súvislú vetu tak toho viem zrejme viac a spustili na mňa spŕšku čínskych viet, ktorým som absolútne nerozumel. Po tejto skúsenosti som sa naučil radšej novú vetu: „Prepáčte nerozumiem“. Odvtedy to je omnoho lepšie.

Čo nesmie chýbať na žiadnej ceste

Jeden z najťažších jazykov, ktorý som kedy počul bola Vietnamčina

• Jednoduchosť

Sme ľudia. A človeku je akési dané to, že chce stále všetko donekonečna zlepšovať. Podľa mňa to je skvelá vlastnosť. Nie vždy sa však hodí. Napríklad pri spomínanom cestovaní niekedy treba premýšľať čo najjednoduchšie. Obdivujem ľudí, ktorí rozprávajú krásne a plynule viacerými jazykmi. No nie každí to dokáže. Preto pri náhodnom stretnutí používam čo najjednoduchšie slová. Je omnoho väčšia šanca, že ich bude poznať aj ten, komu ich rozprávam a tak je aj väčšia šanca, že sa dohodneme. Samozrejme, v Slovenčine by som to povedal celkom inak, no prvoradé je pre mňa dohovoriť sa a od toho sa vyvinie ďalšia komunikácia.

Niekedy si to robíme ťažšie my sami

• Humor

Nie len na cestách, ale v sprievode celým životom je to veľmi dôležitá zložka môjho fungovania. Samozrejme, nie každý ftípek vyjde alebo sa stretne s pochopením, ale aj o tom to je. Treba zažiť aj trapasy :-)

Keď sme križovali spolu s kamarátom Južnú Ameriku tak sa nám prihodil nejeden . Pamätám si však aj to, že sme sa stretli s jedným týpkom, ktorý pochádzal Guyany. Celkom sme sa zarozprávali a bolo to to také to klasické príjemné stretnutie. Prišlo na tému cestovanie. Chceli sme použiť prirovnanie, ktoré je v našich celkom bežné a obľúbené. Povedali sme mu, že sme boli „čierni pasažieri“ lebo sme si nekúpili lístok. Vtedy mu klesol úsmev a bolo nie len po zábave, ale rýchlo sa aj pobral od nás preč. Ten týpek z Guyany bol černoch a nám ani len nenapadlo, že to takto môže dopadnúť.

Každopádne tak, ako sex, tak aj humor sú korenie života. Humor tak zastáva neoblomnú zložku nie len v cestovateľskom itinerári, ale aj v každodennej životnej rutine.

Aloha :-)

A keď to predsa len nevyjde, tak sa aspoň dobre pobavíte :-D