Hongkong 

… pokračovanie

 

Pouličný predavači sú asi na celom svete rovnaký. Títo Hongkong -ský sa mi páčili viac. Ešte nikde na svete ma neoslovili s tým, že mi ponúkajú hodiny, ktoré nie sú obyčajný „fejk“ ale je to ten najlepší aký môžem zohnať.

 

Hongkong - Kowloon

V uliciach Kowloonu

 

Ulice plné neónových reklám od výmyslu sveta zdobili našu cestu od prístavu až na samotnú Temple street. Keďže tadiaľto autá prechádzať nemôžu, ich výskyt sa znásobil. Neviem čím to je, no bolo ich tam toľko a boli také gýčové, až som si ich zamiloval a stali sa mnohými námetmi na mojich fotografiách.

 

„boli také gýčové, až som si ich zamiloval“

 

V sprievodcoch a rôznych článkoch som sa dočítal, že táto ulica je preplnená jedlom tých najrôznejších podôb. Bola presne rovnaká ako ju opisovali. Všade, kam oko dovidelo, boli stoly plné jedla, takých druhov, farieb, vôní a zloženia, na ktoré moje zmysly nestíhali ani reagovať. To v nás opäť prebudilo hlad a odštartovalo výber jedla pre dnešný večer.

 

Hongkong - Kowloon

V uliciach Kowloonu

 

Jedálny lístok v čínskych znakoch nám narobil značné problémy, no nakoniec sa nám podarilo predsa len niečo vybrať. Bolo to opäť celkom iné ako na ostrove Lantau, no znovu  veľmi chutné. Prvý večer v Hongkong -u a hneď prvý omyl. Obaja sme sa spoliehali na toho druhého,  že má peniaze. Na naše nešťastie to tak nebolo. Po zaplatení večere nám zostalo presne na transport do Silverview. V meste bol stále ruch a zhon akoby všetci tí ľudia nepoznali spánok.

 

Hongkong - Kowloon

V uliciach Kowloonu

 

To trochu zmiatlo aj nás a výsledkom toho bol fakt, že do prístavu sa nám podarilo prísť päť minút po odchode poslednej lode na centrálny ostrov. Rýchlo bolo potrebné vymyslieť spôsob ako sa tam dostať, a stihnúť prestup na Lantau. Koniec koncov to bolo zbytočné, lebo ak by sme si vzali taxi, alebo bus nezostali by nám peniaze na loď.

 

Hongkong - Kowloon

V uliciach Kowloonu

 

Peniaze nám sedeli presne na jeden dolár. Medzičasom už zatvorili aj metro, čím sa naše šance na návrat stále zmenšovali. Keďže sme nemali peniaze na taxi, dohodli sme sa, že vezmeme taxi a šoférovi zaplatíme v hoteli. Jednoduché. Vodič niečo zabrblal po čínsky a ukázal aby sme nasadli. Spokojne sme si to frčali nočným mestom no nie dlho. Keď taxikár pochopil čo od neho chceme, neváhal nás vyhodiť uprostred mesta kde ani jeden z nás netušil o svojej polohe …

 

… posledná časť onedlho.