Safari v Afrike

Keďže moja cesta bola počas toho ako sa objavil v JAR nový variant vírusu (Omicron), tak moc ľudí som nezohnal, aby sa so mnou podieľali na mojej ceste. Celkom nás bolo teda nula plus ja. Platiť sprievodcu sám som nechcel lebo by to bolo dosť drahé. Netvrdím, že by sa mi nezišiel. Práve naopak. Som si istý, že by som to mal omnoho jednoduchšie a ukázal by mi miesta, ktoré som sám nemal šancu nájsť. Ak aj áno, tak som nevedel čo je ich čarom.

Takže som to malinké autíčko šoféroval sám. So stiahnutými oknami, na oboch stranách, som sledoval život okolo mňa. Stále som krútil hlavou doľava a doprava a sliedil som naokolo, kde je nejaká zver. Občas som sa pozrel aj pred seba, či za seba, aby som celkom nezabudol na situáciu na ceste.

V celom národnom parku je rýchlostný limit 40 km/h. Nie sú tam žiadne radary alebo maskovaní policajti v kríkoch, ktorí číhajú na cestných pirátov. Všeobecne sa nejako čaká, že ľudia budú zodpovední a budú túto rýchlosť dodržiavať. Nie je to kvôli možným dopravným nehodám, medzi turistami, či zamestnancami parku. Je to najmä pre ochranu všetkých zvierat.

Väčšinou je ich vidieť už z diaľky, no mnohokrát sa stalo aj mne, že som prechádzal okolo nejakých kríkov a stromov, v ktorých bola nejaká zver. Tá sa splašila, keď sa auto priblížilo a skočila na cestu. Ak by som išiel rýchlejšie tak ju s veľkou pravdepodobnosťou trafím. Stalo sa mi to aj so slonom a toho by som veru trafiť nechcel dvojnásobne.

Inak je v celom národnom parku úplná sloboda. Môže sa jazdiť po všetkých cestách. Ak je nejaká cesta neprejazdná, tak je to viditeľne označené. Rozloha parku je podobná rozlohe celého Belgicka. Pri rýchlosti 40 km/h je nemožné prejsť celé toto územie za jeden deň. Nemožné to je aj za niekoľko dní.

Parkom prechádzajú viaceré klimatické pásma a preto je aj v jeho rôznych častiach možné sledovať rôzny život. Niektoré zvieratá sa zdržujú na severe, niektoré na juhu, iné v strede atď. Takisto hrá veľkú rolu aj obdobie, kedy sa vybrať na Safari.

Ja som tam bol na začiatku decembra. Vtedy je na južnej pologuli vrchol leta. Je to obdobie bohaté na dažde. Takže sú tu pravidelné prietrže s výdatným prísunom vody. Vďaka tomu je všetko krásne zelené. Savana nie je vyschnutá, rieky sú plné vody, stromy majú bohato zarastené koruny. Nepíšem to kvôli tomu, že si chcem vybrnkať svoje poetické črevo, ale kvôli tomu, že toto všetko je veľmi dôležité pre sledovanie zvery.

Počas tohto výdatného obdobia na dažde je teda v celom parku dostatok potravy pre všetky bylinožravce. To je hlavná korisť predátorov. No a tie chce predsa vidieť každý. Samozrejme aj pohľad na zebru, žirafu, či slona je skvelý. Lenže taký lev, gepard hyena… To je celkom iné. Práve preto má počasie dôležitý význam pri sledovaní zvierat.

Počas leta je teda dostatok potravy pre bylinožravce. Tie sa preto rozptýlia po celom parku a predátory to majú o dosť ťažšie s lovením. Tým pádom je logicky ťažšie ich aj spozorovať. V zimnom období je Savana pustá, suchá a vyprahnutá. Zver ja tak nútená zdržiavať sa v okolí riek a jazier. No a tam sa samozrejme budú zdržiavať aj predátory, ktoré si tu prídu takmer na hotový obed.

Ako som spomínal, ja som bol na Safari počas leta, takže sa pravidelne stávalo, že som sa len tak, takmer bezcieľne, motal po prázdnych a pustých cestách. Niekedy som aj viac než hodinu nezazrel živej duše. Teda okrem svojej zaprášenej tváre, v spätnom zrkadle. Samozrejme aj to malo svoje čaro, no chcel som vidieť čo najviac zvierat. Najviac som si obľúbil krátenie tohto prázdneho času tým, že som triafal na ceste slonie hovná. Bol to tak aj dokonalý trenažér na africké cesty vidiekom. Tam to však fungovalo naopak. Tam som sa snažil vyhýbať kráterom v cestách.

V parku sú aj viaceré tzv. Checkpointy. Tie sú obohnané elektrickým plotom, aby sa tam nedostala zver. Tu sú aj toalety, nejaká kaviareň, reštaurácia, obchod. Dajú sa tu tak teda splniť základné potreby pre život. Tu som si kúpil nejaké jedlo, ak som mal chuť aj na niečo iné, ako na to, čo som mal v aute z obchodu. Samozrejme tu treba využiť toaletu. Ak nie, tak sa stane a mne sa to stalo párkrát, že ma začalo tlačiť uľaviť si, niekde uprostred buše. To je prúser. Za žiadných okolností, ani pri neviem akých kadejakých podmienok, sa nesmie vystúpiť von z auta! Nikdy! To, že naokolo nevidím žiadnu zver, ešte neznamená, že tam zver nie je a že ma tá zver nevidí.

Chlapík z hostela mi rozprával viaceré príhody o tom ako pred jeho vlastnými očami nejaké zviera zaživa zožralo niektorého z turistov. To len kvôli tomu, že sa išiel napríklad vyčúrať. Len pre predstavu, v parku žije aj gepard. Sila jeho tlamy je obrovská. Svoju obeť v nej dokáže usmrtiť a vyniesť do koruny stromu, kde ju zožerie. Toto dokáže s telom zvieraťa, ktoré váži do 200kg. Takže prečo by nevyniesol aj človeka. To ľahko zvládne s dvomi dospelými mužmi naraz a ešte k tomu môžeme prihodiť aj jedno malé gepardíča. Takže naozaj, za žiadnych okolností z auta von, mimo Checkpointov.

Samozrejme aj mne sa podarilo to, že ma v opustenej krajine nikoho začalo tlačiť. Našťastie som mal so sebou veľa vody, lebo teplota v tomto období atakovala 40°C. Takže prázdne fľaše prišli viac než vhod.

Počas celej doby som mal v aute spustené okná. Malo by to byť bezpečné, lebo údajne zvieratá nevedia rozoznať človeka v aute. Vidia len auto, ako jeden predmet a nie človeka v ňom, ako druhý predmet svojho záujmu. S otvorenými oknami sa predsa lepšie pozerá aj fotí. Keď ma raz obkľúčili dva dospelé slony alebo okolo mňa tesne prechádzal len jeden samotár slon, tak som nechal okná stále otvorené. Špeciálne v týchto prípadoch som si len zapol bezpečnostný pás, aby som nevypadol z auta, ak by ma v ňom zhodou okolností prevrátili. Jedenkrát som sa vyslovene drkotal od vzrušenia, nadšenia a strachu zároveň, keď som cez otvorené okno sledoval zo vzdialenosti zhruba 5 metrov, ako dospelý leví pár roztrhal živé divé prasa. Takto ho predo mnou trhali na kúsky a vedľa nich netrpezlivo čakal trojmetrový krokodíl na to, čo zostane po hostine jemu.

Okná na aute som zatváral len vtedy, keď som zazrel opice. Z Taiwanu, kde dlhodobo žijem, viem, že to sú najväčší darebáci a dokážu narobiť veľa problémov. Niečo podobné ako ľudia. Ak už aj nejaké zviera príde celkom blízko k autu a nech je to akékoľvek zviera, tak ho takisto za žiadnych okolností netreba kŕmiť alebo lákať. Poznáš to, také to: Ná, tu máš, poď si zobrať, mám pre teba dobrotu… Len aby bola dobrá fotka. Nie! Toto sa takisto nesmie robiť z viacerých dôvodov. Okrem iného aj z bezpečnostných.

Raz som zahliadol dva veľké krokodíly, pri rieke, ktorú som obchádzal. Zastavil som na kraji cesty a sledoval/fotil z auta. Tak ako vždy. Krátko na to zastavilo ďalšie auto. Jeden chlapík, z jeho posádky vystúpil von a pobehoval pred autom. Pri tom kričal na jeho parťákov v aute: Aha, krokodíly, tak blízko… Toto sú presne tie situácie, ktoré končia niekedy tým, že zviera zožerie človeka aj s topánkami. Naozaj, nevystupuj z toho auta. Nestojí to za to.

Maj príjemné dni aj ty!

Aleš