Salar de Uyuni – Soľná púšť
Salar de Uyuni
Offroadová štvorkolka naznačovala, že terén po ktorom sa budeme pohybovať nebude ani zďaleka jednoduchý. Rozdelili nás do dvoch skupín, ktoré vzali dve autá. Prvá zastávka bola kúsok za mestom. Nachádza sa tu vrakovisko starých vyradených a zhrdzavených rušňov a vlakových súprav. Celkom príjemné miesto. Odtiaľto sme sa už presunuli bližšie k samotnej soľnej púšti.
Vrakovisko starých vlakov v okolí mesta Uyuni
Samozrejme, aj tu každý naháňa každý dolár, a preto bolo ďalšou zastávkou malé trhovisko s domácimi výrobkami ručnej práce zo soli. Jeden milý starý pán nás dobrovoľne na silu vzal do svojej továrničky, kde už niekoľko desaťročí vyrába soľné vrecúška, ktoré ako sám tvrdil, exportujú do celého sveta. Ktovie či to tak naozaj je, no každopádne, núkal ho aj nám.
Priznám sa, že by som si ho rád vzal, pretože sa mi to páčilo, no ťahať sa ešte toľko kilometrov po zvyšok cesty s ďalším kilogramom na pleciach? To teda nie. Snažil som sa veci redukovať aby bola váha čo najnižšia. Pred odchodom ten milý starý pán čakal pri východových dverách a s priateľským úsmevom na tvári natŕčal ruku o honorár. Ušlo sa mu niekoľko drobných a všetci boli spokojní.
Život v okolí soľnej púšte je jednoduchý
Pred samotným vstupom na púšť musel náš šofér ešte vybaviť povolenie v malej drevenej búdke s rampami, ktoré boli skôr provizórne ako účinné. Po ich prekročení sa veľmi rýchlo stratila domová výstavba skromných príbytkov a pred nami sa začala črtať neskutočná scenéria. Na tomto mieste sa dajú vidieť dva rozličné úkazy. Prvá je počas obdobia sucha. Milióny malých, presne pravidelných šesťuholníkov, sa rozprestierajú na celej ploche soľnej púšte. Druhá možnosť bola tá, ktorú sa podarilo vidieť aj nám a to počas obdobia dažďov.
Presun po zaplavenej soľnej púšti
Celá plocha je pokrytá vodou do výšky zhruba 20 cm a všetko sa doslova zrkadlí od hladiny. Auto sa pomaly presúvalo a jeho posádka sa kochala výhľadom navôkol. Počas cesty sme ako správni cestovatelia komunikovali navzájom medzi sebou. Napriek tomu, že zloženie bolo Nemecko- Izraelsko-Slovenské, bolo si čo povedať. Občas sa niečo spýtal aj šofér, pretože bol zvedavý ako to funguje v tej našej Európe. Avšak, akonáhle sa auto dostalo na vodnú plochu, všetci stíchli a sledovali dianie za oknami.
Salar de Uyuni
Nánosy soli, ktorá sa tu ťaží každým dňom
Po chvíli sa vypol motor a šofér nám dal 30 minútovú pauzu. Bola to skutočne paráda. Všade kam oko dovidelo len nekonečná rovina. Cítil som sa ako v nebi. Nie kvôli koke ale preto, že jasná modrá obloha sa odrážala vo vodnej hladine. Takže som stál niekde uprostred tejto modrej krásy. Kde tu boli urobené malé, asi pol metrové kužeľovité soľné pyramídy alebo okrúhle ostrovčeky. Nevedel som kam sa otočiť skôr a odfotiť si to.
Človek by si myslel že tam nie je čo sledovať. Predsa len je vidieť iba obloha a jej odraz na vodnej hladine. Práve to bolo úžasné. Teda aspoň pre mňa. Nikdy pred tým sa mi nepodarilo niečo také vidieť. Dali sme sa vyfotografovať na spoločnú fotku s Jurajom a o chvíľu sa viezli ďalej v džípe.
Salar de Uyuni
Jednoduchosť a dokonalosť sama osebe, to je Salar de Uyuni
Ďalší niekoľko desiatok minútový presun sa skončil pri soľnom hoteli. Toto miesto je niečo ako „meetingpoint“ pre väčšinu turistických skupín. Bolo tu odparovaných niekoľko ďalších džípov a okolo nich sa motali zvedavci podobní nám. Kým sme si urobili prehliadku soľného hotela, kde bolo naozaj všetko postavené zo soli, náš šofér pripravil chutný obed v kufri auta. Ten bol naozaj výdatný. Pečené kura, množstvo zeleniny, pečivo a ešte aj dezert v podobe čerstvého ovocia.
Po obede bol ešte voľný program podľa vlastného uváženia. Obaja sme to využili na svoju chvíľku samoty. Neviem ako Juro, ale ja som si snažil usporiadať myšlienky. Rekapitulácia všetkého čo sa nám doteraz podarilo zažiť, zopakovanie plánu na najbližšie dni, ako sa asi majú doma … Proste nekonečný tok informácii. Niektoré dôležité, iné menej. Popri tom prechádzanie na boso po soľnom dne zaliatom vodou.
Salar de Uyuni
Soľná púšť je dokonalé miesto pre relax
Všetko sa raz skončí a tak isto to bolo aj tu na soľnej púšti. Z diaľky som videl ako sa naša skupinka začína zoskupovať pri džípe a pobral som sa tam aj ja nech na mňa nečakajú. Sám si potrpím na dochvíľnosť, a preto som sa radšej poponáhľal.
Salar de Uyuni
V uliciach mesta Uyuni
Ďalšie fotografie nie len zo soľnej púšte Salar de Uyuni, ale aj z Bolívie nájdete v galérii.
Leave A Comment