Wadi Rum, Petra, Aqaba
Wadi Rum
„Zlatý trojuholník Jordánska“
Nočná Petra bola priam magická! Celá cesta údolím svietila sviečkami v papierových kahancoch. Pozvoľne klesala a končila až pri chráme. Pred ním horelo množstvo ďalších kahancov. Medzi nimi sedeli dvaja miestni muži a hrali na tradičné ľudové nástroje. Obecenstvo v podobe nadšených turistov len s úžasom v tvári sledovalo a nasávalo túto neuveriteľnú atmosféru. Ťažko to opísať slovami, no bolo to úchvatné!
Pred bránou nočnej Petry
Čo bolo pre mňa ďalším príjemným šokom, bolo zistenie, že takýchto miest podobných Petre je v Jordánsku viac. Aj my sme sa presunuli na miesto, ktoré domáci volajú „Malá Petra“. Podobné nie len názvom, ale aj architektúrou. Mestečko vytesané v žltých pieskovcových skalách, uprostred ktorých sa tiahne hlavná ulica. Z dostupného kopca som sledoval ruiny a živo si predstavoval, ako sa tadiaľto preháňali obchodníci s tým najrozmanitejším tovarom. Najväčším rozdielom jednoznačne bol počet návštevníkov. V „Malej Petre“ sa mi dokonca nejeden krát stalo, že som sa prechádzal celkom sám.
Posledná zastávka na ceste „Zlatým trojuholníkom Jordánska“ bola púšť „Wadi Rum„
Vo vzduchu visela búrka. Na kapotu terénneho džípu, ženúceho sa cez pieskovú púšť, už padali prvé kvapky. Na korbe spolu s ďalšími vyznávačmi adrenalínovej zábavy sme ich brali ako pridanú hodnotu púšte. Skalnaté útvary všade okolo nás pripomínali muffiny z kysnutého cesta, pomedzi ktoré sa ťarbavo váľali duny oranžového piesku.
Pripravení na jazdu púšťou
Tu sme mali možnosť trochu nahliadnuť k tomu, ako tu v minulosti žili Beduíni. Skromné podmienky na život neraz dozaista urobili nejednu vrásku na tvári žene, ktorá nám piekla skromné posúchy. Tie neskôr doplnil vynikajúci domáci pokrm. Pečené zemiaky so zeleninou a citrónom. Nikdy by som nepovedal ako výrazne dokáže zmeniť toto bežne dostupné jedlo práve toto „kyslé žlté ovocie“. Už sa teším, keď to doma skúsim aj ja :)
Púštna šéfkuchárka
Kamenný most bola akoby predzvesť toho, čo nás čaká na ďalší deň: „návrat domov“. Avšak nikto z nás sa tým nenechal okradnúť o sledovanie jasnej nočnej oblohy, na ktorej sa trblietali milióny hviezd. Kým sme sa však k nemu dostali, dokonale som si užíval jazdu na korbe džípa naprieč púšťou.
Kamenný most v púšti Wadi Rum
Na záver celého Jordánskeho dobrodružstva bol krátky „šlofík“ v beduínskom kempe. Resp. tí čo nešli spať sedeli do polnoci pri ohni a sledovali milióny trblietavých hviezd, ktorými bola „posiata“ obloha. Takýto vydymení sme sa presunuli priamo do odletovej haly letiska v Akabe. Netrvalo to dlho a už som sedel v lietadle pravidelnej linky Turkish Airlines na trase Akaba – Istambul – Viedeň.
Nočná obloha nad púšťou je vždy úchvatná
“ Na tureckých krídlach sa cítim bezpečne a cestou v lietadle spätne spájam spomienky z posledných dní spolu s fotografiami na displeji fotoaparátu“.
FOTOGALÉRIA TU
Leave A Comment