Zatmenie slnka 2020 na Taiwane

Zatmenie slnka je pomerne ojedinelý úkaz, na dennej oblohe. Objavuje sa celkom často, no vždy, len na určitých miestach. Nie teda všade, kde je práve deň. K tomu treba samozrejme rátať aj s počasím. Ak je zamračené tak nič vidieť nebude.
Keď som bol na základnej škole, tak nám na hodine zemepisu učiteľ rozprával práve aké to je vidieť zatmenie slnka. Boli to pre mňa prvé informácie o tomto fenoméne. Pamätám si, že ma to veľmi fascinovalo a chcel som to vidieť na vlastné oči. Pár rokov na to, bolo možné, na oblohe sledovať úplne zatmenie slnka. To bola skvelá informácia. Problém bol v tom, že to bolo v Maďarsku. Ten problém spočíval v tom, že som bol príliš mladý. Tým pádom som nemohol cestovať sám, so mnou tam takisto nikto nechcel ísť a koniec koncov vo vrecku som mal len dieru a nie peniaze.

Preto som po prvýkrát sledoval zatmenie slnka len z balkóna bytovky, v Kysuckom Novom Meste. Ako ochranu zraku som použil všetky slnečné okuliare, ktoré som doma našiel. Bolo ich asi šesť kusov a fungovalo to skvele. Pozrel som si tak teda to, ako vyzerá presun mesiaca popred slnko. Bolo to skvelé, no predstavoval som si, ako to asi bude vyzerať, keď to raz uvidím aj na vlastné oči úplne.

Niekoľko rokov na to sa situácia opakovala. Už si presne nepamätám, v ktorej krajine sa dialo celkové zatmenie slnka, no na Slovensku bolo opäť možné sledovať aspoň to čiastočné. Už som bol väčší a mal som už aj fotoaparát. Po druhýkrát som teda sledoval pohyb vesmírnych telies, zo záhrady v Kysuckom Lieskovci. Niečo sa podarilo aj nafotiť. Celkové zatmenie slnka však nie.

V nedeľu (21.06.2020) bolo avizované ďalšie zatmenie slnka. Tentokrát ho ľudia mohli pozorovať od Afriky, cez blízky východ, Indiu, Tibet, Čínu, Taiwan a skončilo to v neobývanom území Tichého oceánu. Jedna zo spomínaných destinácií bola pre mňa kľúčová. Po viac ako dvadsiatich rokoch čakania, som sa dočkal. Keďže som práve na Taiwane, tak som intenzívne začal hľadať, kde presne bude možné sledovať zatmenie. Malo tak byť zhruba 60 km od mesta kde bývam. Informácia, ktorá vytlačila moje ústne kútiky takmer až na čelo.

Začal som teda prípravy fotografovania ako obvykle, keď sa chystám na každú fotocestu. Chcel som samozrejme odfotiť aj úplné zatmenie, no nie len to. Chcel som urobiť aj také fotografie, z ktorých bude akosi jasnejšie, že som fotil práve z Taiwanu. Preto som uvažoval, čo zakomponovať do fotografií tak, aby z toho bol jasný môj zámer. Napadlo mi, že práve budhistické chrámy, ktoré sú po Taiwane, sú svojim spôsobom špecifické. Ich strechy sú vyzdobené náboženskými symbolmi a to bol môj úkol. Nájsť chrám, ktorý bude mať na streche draka a ten bude na pomyselnej priamke medzi mnou a slnkom vtedy, keď sa tam „pripletie“ aj mesiac.

Nemal som žiadnu špeciálnu výbavu. Len fotoaparát Nikon D800, objektív 28-300mm, ktorý som mal počas fotografovania vytiahnutý na plných 300mm. Na jeho konci som mal ešte polarizačný filter, aby som aspoň ako tak skrátil expozičný čas. Keďže som vedel, že budem fotiť veľmi silný svetelný zdroj, tak som použil najkratší možný expozičný čas (1/8000), vysoké clonové číslo (f22), korekciu expozície (+4.0) a najnižšie ISO(L0.3). Vedel som, že to bude na úkor kvality snímkov, no keďže na fotke nebudú takmer žiadne farby, tak mi to nevadilo. Počas jasnej oblohy mi ani tieto nastavenia nepomohli. Bolo to stále veľa svetla. Ideálne fotografovanie bolo cez oblaky. Také mierne oblaky, nie keď bolo celkom zatiahnuté. Na to som sa však spoliehať nechcel počas celkového zatmenia slnka.

Trochu som sa začal obávať, že sa mi to možno nepodarí odfotiť. Dúfal som aj v to, že intenzita slnečného žiarenia bude taká nízka, aby mi nepresvetlila fotografie. Slnečný kotúč mal byť zakrytý na 97%. Našiel som chrám, neďaleko miesta, kde na veľkej lúke sledovali zatmenie tisícky ľudí. Bol som na tom mieste sám. Pár minút pred celkovým zatmením si ma však všimla malá skupinka ďalších obdivovateľov kozmických javov a zostali pri mne. Mali viacero tmavých skiel, cez ktoré pohodlne sledovali slnko. Nie tak ako ja, že som do slnka len žmúril a dúfal, že neoslepnem. Keď uvideli, ako sa pri tom tvárim a ksychtím, tak mi hneď jedno také sklíčko darovali, aby som mohol pohodlne pozerať aj ja.

Toto je Taiwan, ľudia si vzájomne pomáhajú zakaždým. Samozrejme to sklo som si nedal pred oči, ale pred objektív. Vďaka tomu sa podarilo nafotiť úplné zatmenie slnka. Ďakujem! Samozrejme, aký by to bol Taiwan bez ohňostroja? Napriek tomu, že bol biely deň, tak hneď, ako mesiac zakryl slnko, začali strieľať ohňostroje. Taiwan, čo ti poviem. Po necelých dvoch minútach sa vesmírne divadlo presunulo do ďalšej fázy a slnko sa začalo znovu odkrývať. Čakanie dvadsať rokov sa vyplatilo. Bolo to fascinujúce na vlastné oči sledovať ako sa hýbu objekty tam hore, vo vesmíre!

Po príchode domov, som to nevydržal a chcel som vidieť ako budú vyzerať fotografie. Hneď som aj nejaké upravil a zdieľal, na svojom Instagramovom profile. Na druhý deň sa zobúdzam a zapínam telefón. Nový týždeň začínam s dobrými informáciami. Píše mi editor z Nikon-Taiwan. Moje fotografie sa im veľmi páčia a chcú ich publikovať! Som šťastný! Bezvýznamný krok pre ľudstvo, no obrovský pre mňa.

Ak chceš vedieť o Taiwane viac, tak ti k tomu stačí len jeden klik (tu).