Nikoho neodcudzujem. Každý robíme len to, čo nám vyhovuje a to čo vieme. V tomto článku však budem opisovať veľmi, veľmi, ale naozaj veľmi nízko nákladové cestovanie (cháp lacné cestovanie). Samozrejme to nebude každému akceptovateľné. Ak máš radšej oddych v hotely alebo luxusnom rezorte, tak  to je ok. Tento článok však už ďalej čítať nemusíš.

Ani ja nie som zástanca toho, že šetriť treba vždy, všade a za každých okolností. Ak to však nie je nevyhnutné, tak prečo nie. Niekedy to proste ani nie je možné. Lenže k to možné je, tak sa toho rád podujmem. Nižšie nájdeš pár spôsobov, ako to robím už dlhé roky a je to osvedčené. Na svojich cestách to aplikujem pravidelne. Podstatné je však aj to, či cestujem sám alebo s niekým iným. Nie vždy sa spolucestujúci zhodnú na tom istom „komforte“ alebo levelu pohodlia. Tu sú spomínané tipy:

Nepoznám jediné mesto, ktoré som doposiaľ navštívil, bez nejakého parku. Počas dňa sa okrem kochania krásy mesta snažím odsledovať práve nejaký pekný a bezpečný park. Večer, sa tam potom vrátim a niekde pod stromom alebo v kríkoch sa zložím. Niektoré mestské parky sa na noc zatvárajú. Ak sa to dá tak preskočím / preleziem plot a je to vybavené. Takto sa to podarilo napríklad v mestách Sevilla, Bergamo, Marrákeš, či Rabat. Nepodarilo sa to v Rio de Janeiro.

Už sa nemusíš báť, že tvoj hotel je ďaleko od pláže. Je priamo na nej. S tým najlepším výhľadom na východ slnka! Tu sa dá dobre spať najmä ak ide o miesta, ktoré sú mimo centra veľkých miest. Úplný bonus je, ak sú poblízku aj nejaké pieskové duny. V nich sa dá dokonale ukryť. Treba však myslieť na to, že do rána môžeš byť komplet celý zasypaný pieskom. Nepodarilo sa nám takto prespať v Barcelone, kde nám povedali, že ak nechceme byť do rána okradnutí, tak máme ísť radšej niekam inam. O to lepšie to bolo v mestách Essaouira, Tarifa, Santa Cruz de Tenerife.

Ak sa nám na cestách z hocijakého dôvodu nepozdáva atmosféra v meste a nechceme tam spať v štýle „na vandráka“ tak sa vrátime na frekventované a strážené miesta. Najlepšie sú stanice a letiská. Treba rátať s tým, že tam je frekventovaná premávka ľudí a z reproduktorov stále niečo bliaka. Ak som však unavený, tak to vôbec neregistrujem. Niekde sú pohodlné sedačky, kde sa dá aj vystrieť. Inde sa dá prespať len na podlahe (tá býva často chladná). Keď sme boli v Malage tak sa nám to v meste akosi nepozdávalo. Takže sme sa posledným autobusom presunuli na letisko a tam si na reklamnom podstavci rozložili spacáky a v kľude sa vyspali. Letísk krížom krážom po svete je mnoho, kde som už prespal. Je tu však jedna vec, ktorú som si všimol tiež. Vždy sú lepšie miesta na sedenie v odletových halách, za bezpečnostnými kontrolami.
Takže si urobím check-in prejdem kontrolami a potom sa v kľude vyspím kde sa dá. Takto to fungovalo v mestách Helsinki, Kuala Lumpur, Gran Canaria. Nepodarilo sa nám v kľude zaspať v Barcelone.

V hlavnom meste malinkej krajiny Brunej som nebol ochotný zaplatiť za noc v najlacnejšom ubytovaní 30 USD. Počas dňa som si teda vytipoval štadión, z ktorého máva príhovory brunejský kráľ. Plot nebol vysoký, takže večer, keď sa jeho okolie vyprázdnilo, som si to namieril presne tam. Na tribúne nebolo okrem mňa, jednej mačky a psa nikoho iného. V noci sa strhla búrka a keďže som mal strechu nad hlavou, ničoho som sa nemusel obávať. Ráno sa však treba pripraviť na nechápavé pohľady okoloidúcich, ale to je minimum.

Ak ti nevadí, že budeš spať v jednej izbe s ďalšími 11-timi ľuďmi, tak toto je veľmi dobrá voľba. Lacné hostely so zdieľanými izbami a kúpeľňami mi už ušetrili stovky eur. Spoločné priestory, ako kúpeľňa a toaleta nie sú vždy podľa predstáv, ale dá sa to zvládnuť (treba použiť šľapky a nechodiť bosý). Ešte som sa nestretol s tým, že by bola špinavá posteľ. Tie sú vždy čisté. Niekedy aj voňavé. Ďalšou výhodou sú napríklad raňajky v takomto hostely. Pri jednom stole sa stretnú ľudia z celého sveta a rýchlosťou svetla sú priatelia. Dá sa tak dozvedieť mnoho zaujímavých a užitočných informácií od ľudí, ktorí sú na tom podobne, ako aj ty.

Rád v noci fotím. Keď už mám nafotené to, čo som chcel alebo plánoval, tak sa snažím urobiť aj nejaké timelapse video. To však zaberie dosť času (niekoľko hodín). Preto hľadám miesta na snímanie tak, aby bolo samozrejme pekné výsledné video, ale aby sa tam niekde dalo aj dobre zdriemnuť. Cez deň sa teda presúvam k vytipovaným destináciám alebo si doprajem plnohodnotný oddych. Najradšej fotím okolo východu/západu slnka a v noci. Vtedy sú najkrajšie farby. Cez deň fotím len minimálne.

Nech sa už rozhodneš pre hocijaké ubytovanie počas tvojich ciest, tak dávaj najmä pozor na seba a svoje okolie. Pre pár eur predsa netreba robiť zlo iným. Samozrejme niekedy je plán vs. realita celkom inde a nie vždy sa to podarí vysvetliť. V takýchto prípadoch vždy hovoríme, že sme z Poľska alebo Maďarska. Na Slovensku je už aj tak dosť ľudí, ktorí nám robia zlé meno. Nechcem sa k ním radiť aj ja :-)

Aleš

:-)