Nový Zéland za 3 týždne kompletný plán cesty a ceny

Mal som 3 týždne na to aby som si v kľude naplánoval celú cestu. Rozhodol som sa tak, že sa nebudem ponáhľať a proste si to užijem. Zhruba do 50€ sa dá kúpiť spiatočná letenka na južný ostrov). Teraz, keď už je po výlete viem, že to bolo dobré rozhodnutie. Viacerí kamaráti mi hovorili, aby som išiel najmä na južný ostrov. Veľká vďaka ešte raz za cenné tipy, využil som len tie na severnom ostrove.

Zabralo to celkom dosť času. Prečo asi… Nový Zéland je krásna krajina. Jednoduché.

Takže som začal sledovať všetky možné dokumenty, fotografie, videá, filmy, blogy… No proste nasával som informácie, ako špongia a všetko zapisoval. Vznikol tak obrovský zoznam, z ktorého som vyselektoval len severný ostrov. Tým som dosiahol to, že mi zostal kopec cudzích názov miest, kam by som sa rád išiel pozrieť.

Postupne som ich pridával do mapy, aby som vedel, kde sa presne nachádzajú a ako sa tam budem môcť zrejme dostať. Následne som tieto miesta na mape pospájal a vytvoril tak predbežnú trasu celej cesty. Vyzeralo to dosť neprehľadne, takže to tu vešať nebudem. Aj tak by tomu zrejme moc ľudí nerozumelo. Po nejakom čase sa mnohokrát sám straciam aj ja sám, vo vlastných poznámkach :-)

Pozri si už hotovú mapu cesty po tom, ako som as vrátil.

Podľa obrázku s mapou sa môžeš pozrieť na to čo som pred samotnou cestou plánoval a čo sa nakoniec podarilo. Dá sa povedať, že som predpokladal to, že zrejme nestihnem všetko. Tak sa aj stalo. Niektoré body na ceste som proste nestihol, niektoré som vynechal po tom, ako mi to niekto iný, kto tam už bol, poradil, no a niektoré miesta som sa dostal celkom neplánovane.

Nový Zéland patrí medzi drahé krajiny. Teda ak to beriem z toho pohľadu, že zarábam v inej krajine, ako na Zélande. Vtedy to je zrejme o poznanie odlišné. Takže som vedel od prvého dňa, že budem mať kombinovanú prepravu. Na dlhé vzdialenosti autobus, na krátke stopovanie a to ostatné dám aj pešo. Veď som si to chcel predsa užiť a času som mal relatívne dosť.

Na autobusovú prepravu je veľmi dobré kúpiť FlexiPass. To znamená, že si predplatím nie kilometre, ale hodiny. Za 140 NZD som si kúpil 15 hodín jazdy autobusom kamkoľvek. Cena presunu sa mi tak výrazne znížila lebo som nemusel platiť ani servisný poplatok, ktorý sa platí pri kúpe každého lístka. S FlexiPassom nie. Celkovo sa však cestovanie práve s týmto predplateným lístkom oplatí omnoho viac, ako bez neho. Nevýhoda je však to, že treba rezervovať svoju cestu vopred. To je však zároveň aj výhoda, lebo sa mi viackrát stalo to, že ak som čakal do poslednej chvíle (cháp niekoľko hodín pred plánovaným odchodom autobusu), tak už bol daný spoj vypredaný.  Musl som čakať na ďalší a ten išiel až o 24 hod!

Mne úplne stačil ten základný 15 hodinový, lebo som dosť stopoval. Cez internet sa dá však pohodlne a najmä kedykoľvek hodnota navýšiť. Ak sa stane, že nevyjazdíš všetko a zostanú ti po odchode z krajiny nejaké hodiny, tak stačí poslať email a vrátia ti adekvátnu hodnotu peňazí. Pohodlné.

Stopovanie je kategória sama o sebe. Ak máš dostatok času, tak to rozhodne skús. Domáci obyvatelia sú neskutočne priateľskí. Počas toho, ako ma vozili z miesta na miesto, som sa mnoho dozvedel, videl veľa „tajných“ (cháp neturistických) miest a zažil skvelé stretnutia. Počas svojej cesty som o nich písal na svojom FCB takže ak sa ti chce, niektoré si kľudne pozri aj tu:

Najdlhšie som na auto čakal asi hodinu, no to bolo aj tak len pár krát. Veľakrát sa mi stalo aj to, že ma zaviezli mimo trasy vodiča až na presné miesto, kam som potreboval ísť ja. Veď hovorím, Kiwi´s (takto volajú domácich) sú naozaj milí a priateľskí.

Za celý čas mi nezastavil ani jeden turista v prenajatom aute. Štyrikrát mi zastavili cudzinci, ktorí dlhodobo žijú na Zélande.

Nový Zéland je naozaj krásny. Teda aspoň mne sa tam veľmi páčilo. Aj keď som s ťažkým batohom na chrbte kráčal, na poludnie, po ceste a stopoval autá, tak som si to užíval. Nejedenkrát sa okolitá príroda podobala na tú, ktorú máme aj na Slovensku. A keďže dlhodobo žijem v Ázii, tak to bolo o to príjemnejšie kráčanie.

Viackrát som mal vytipovanú svoju destináciu na takom mieste, kam moc áut nechodilo. Vtedy som pochodoval dlhšie, no bral som to tak, že sa prechádzam predsa po Novom Zélande. Po krajine, o ktorej som sníval už ako malý chlapec. Takže som sa nemal na čo sťažovať.

Po mestách som sa na kratšie vzdialenosti presúval takisto pešo. Ak som sa ponáhľal alebo som bol unavený, tak som využíval MHD. To bolo párkrát len v Aucklande. Je to celkom malé mesto a dá sa dostať do dvoch hodín tam kam treba. Ostatné mestá boli ešte menšie, takže to bolo o to jednoduchšie.

Na každej ceste fungujem tak, že ak si platím ubytovanie, tak hľadám lacné hostely v spoločných izbách, kde spím s ďalšími mne podobnými ľuďmi. Má to svoje výhody, no samozrejme aj nevýhody. Cestujem však sám, takže som s tým OK.

Používam na vyhľadávanie aplikáciu HostelWorld, ktorej obdoba existuje aj ako web stránka. Funguje takmer dokonale. V meste Rotorua však nebolo podľa tejto stránky nič. Je tam však dostatok hostelov. Vpálil som teda do prvého, aby som urobil cenový prieskum. Robím to pravidelne tak, že porovnám ceny v okolí plus tie, ktoré boli v iných mestách a potom idem tam, kde mi to príde najlepšie.

To sa v Rotorue nestalo. Hneď prvý hostel mal dobrú cenu a cítil som sa tam akosi dobre. Niekedy sa mi stáva, že keď prídem do nejakého ubytovacieho zariadenia, tak mám akýsi zvláštny pocit. Nezostanem tam a idem niekam inam, ak to je možné. To sa mi presne stalo aj v meste Taupo, tu na Novom Zélande.

Vrátim sa však do mesta Rotorua. Spomnaný hostel bol len kúsok od McDonaldu. To je môj záchytný bod vo väčších mestách. Je tam zadarmo Wifi a dokonale sa tam ja aj môj batoh stratíme, medzi ľuďmi. Na internete tak pozriem všetko čo potrebuje. Mapy, ubytovanie, počasie, potraviny, stanicu… No proste všetko čo potrebujem. Počas toho ponabíjam všetky batérie a dám si café a koláč, aby som dobil aj svoje batérie, nie len tie na techniku.

Ubytovanie sa volalo Planet Backpackers a bol to jeden z najlepších hostelov, ktorý som kedy navštívil krížom krážom po celom svete. Absolútne priateľský personál bol stále nápomocný. Zadarmo mi dali bicykel, prášok na pranie, zľavu na ubytovanie, tipy v okolí… No proste naozaj skvelé!

V každom hostely sa dalo variť. Takže to bolo OK. Ak som však vedel, že budem spať niekde mimo civilizácie, tak som nakupoval zásoby vopred, podľa toho, koľko dní som plánoval byť „v divočine“(viem to je trochu prehnané pomenovanie, ale prišlo mi to milé). Najlacnejšie to bolo vždy v supermarkete PAKńSAVE. Ak tento obchod nebol v meste tak výhodné to bolo aj v Countdown. Trochu drahší bol obchod New World.

Nakupoval som väčšinou to najzakladanejšie. Ak som však dostal chuť na niečo iné, tak som jedol najmä Fish and Chips, ktoré, okrem toho, že je na Zélande veľmi obľúbené, mi aj chutí. Mastné tuky z fastfoodu boli aj dobrým zdrojom „paliva“ na moje pochody. Pravidelne tankujem ešte do svojho tela kofeín v podobe čiernej kávy, koly, nejaká čokoláda a hneď sa kráča svižnejšie.

Nižšie je presná tabuľka všetkých mojich nákladov. Teda okrem potravín a suvenírov. Tie ma každý individuálne a takisto sa mi nechcelo značiť každú jednu konzervu tuniaka, ktorú som kúpil.

Jedenkrát za celý výlet som sa najedol naozaj skvelého jedla mnohých druhov. Bolo to v Maorskej dedine, kde po hranom predstavení, podávali bufet s mnohými druhmi čerstvého jedla. Na túto atrakciu som bol pozvaný a mal som to zadarmo, inak by som sa tam nedostal, keďže vstupné je dosť drahé. O tom aké bolo samotné predstavenie napíšem čoskoro.

Plus jedenkrát som jedol skvelé varené jedlo, ktoré uvaril Bruno. Stopol som ho cestou na Cape Reigna a mal vo svojom auto vane takmer všetko. Po troch dňoch spoločného cestovania, kde ma všade vozil a v Aucklande som prespal v jeho dome zadarmo, som ho pozval na večeru do Ázijského bistra, kde sme si dali nejaké rezance. Okrem týchto spomínaných jedál som mal všetko pripravené vlastnoručne.

V ďalších článkoch popíšem prečo sa mi niekde páčilo alebo nie. Je toho celkom dosť. Ak si však naozaj netrpezlivý alebo tie informácie proste potrebuješ, tak mi kľudne napíš a hneď ti posuniem všetky presné informácie.

Toto boli položky, ktorým sa nedalo vyhnúť a sú súčasťou každej cesty. Môže sa stať, že som na niečo zabudol. Preto ak ti niečo napadá, tak kľudne napíš a doplním. Pripravujem ďalší článok o tom, z konkrétnych destinácií, ktoré som na Novom Zélande navštívil. Spolu aj s popisom, prečo som išiel práve k ním a ako som časoval ich fotografovanie. No proste už trochu podrobnejší postup fotenia. Dovtedy sa maj fajn,

Aleš :-)