Keelung – prvý kontakt s Taiwanom

KEELUNG 

Rituál s vonnými tyčinkami

Naša prvá zastávka na Taiwane, a zároveň aj prvý kontakt s touto kultúrou. Po príchode do mesta sme sa vybrali nájsť nejaké ubytovanie. Išli sme po ulici s veľkými batohmi a hľadali nápis ,,hotel,,. Aby sme to nemali také jednoduché, všade nás obklopovali len čínske znaky. Po chvíli blúdenia sa nám prihovorila dvojica domácich mužov v pokročilejšom veku a ponúkli nám pomoc pri hľadaní hotela. Aleš mi hovorí: ,,Určite budú za to chcieť nejaké peniaze,,. Opak bol pravdou a práve tento moment bol náš prvý kontakt s Taiwanskou dobrosrdečnosťou. Prišli sme s nimi na recepciu do hotela, chvíľu sa rozprávali s recepčnými, no oznámili nám že je hotel pridrahý. Veľmi nám chceli pomôcť hľadať ďalej, no bohužial pre ich časovú tieseň sme sa s nimi museli rozlúčiť. O pár metrov ďalej sa na nás usmialo šťastie a konečne sme si našli nocľah. Izba bola pekná a čistá, v prepočte za 35 eur.

Jeden z viacerých oltárov, ktoré sú v každom chráme

Po krátkom šlofíku sme sa vybrali do mesta. Nedalo sa odolať nočnému trhu plnému ľudí, jedla a rozličného tovaru. Takýto trh sa koná v taiwanských mestách každú sobotu. Naplnili sme si prázdne žalúdky a aj moju túžbu po nových šatách. Každej žene podskočí srdiečko keď vidí krásne oblečenie za nízke ceny. Moje šaty stáli menej ako 4 eurá.

Každý si vie nájsť svojich „patrónov“

Keď sme uvideli prvý naozajstný taiwanský chrám, takmer nám spadli sánky. Atmosféra v ňom bola priam neopísatelná. Vzduchom sa šírila vôňa vonných tyčiniek a všade sa ozývali mantry. Bol plný lampiónov, svetielok a oltárov, všetko zladené do červeno-zlatej farby. Ľudia si chodili uctiť svätých od oltáru k oltáru. V rukách mali pri klaňaní horiace vonné tyčinky. Keď opúšťali chrám, tyčinky zapichli do veľkej misy s popolom, kde postupne dohoreli. Dávali bohu obetné dary, ako napríklad ovocie, sladkosti a dokonca aj coca-colu.

„boli sme pre nich veľkou atrakciou“

Pred chrámom nás odchytila dvojica žien. Mladšia z nich vedela hovoriť po anglicky a vysvetlila nám, že je dcérou tej druhej. Jej mama bola veľmi zvedavá a stále jej kázala pýtať sa nás rôzne otázky. Boli veľmi priateľské a usmievavé. Dokonca sa s nami aj odfotili. Na Taiwane sú takmer úplne všetci turisti aziati, takže sme boli pre nich veľkou atrakciou.

Večer sme ukončili na drevenej promenáde pri rieke. Z tohto miesta sa nám ponúkal výhľad na vysvietené mesto. Nad mestom sa na kopci týčil nápis KEELUNG, podobný tomu v Hollywoode. Aj na promenáde boli obrovské drevené písmená tohto mesta, po ktorých lozili deti. Aj napriek tomu, že bolo takmer jedenásť hodín večer, všade vládla zábava. Páriky si užívali výhľad, deti sa naháňali a atmosféru nám dotvárali piesne pouličných umelcov. Okolo polnoci sa nám podarilo dostať späť do hotela, ktorý ako sme neskôr zistili slúžil pre páriky v rôznych vekových kategóriach.

Výhľad na okolie prístavu v Keelung -u

Hneď po výdatných raňajkách sme sadli na prvý autobus, ktorý smeroval na severné pobrežie ostrova k prvému cieľu našej cesty po Taiwane. Sopečné útesy „Laomei“ a ich okolie.

— Juliana —

Promenáda v prístave Keeloung